EÚ: Vyradenie sovietskych jadrových reaktorov môže stáť 11,4 mld. eur

Brusel 20. septembra (TASR) - Dnes zverejnená správa Európskeho dvora audítorov (EDA) upozornila, že odhadované náklady na vyraďovanie z prevádzky sovietskych jadrových reaktorov prvej generácie v Litve, Bulharsku a na Slovensku budú vo výške aspoň 5,7 miliárd eur. Suma sa zdvojnásobí, ak sa do nákladov započíta aj konečné uloženie rádioaktívneho odpadu.


Audítori preskúmali pokrok pri vykonávaní programov pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky od posledného auditu z roku 2011. Navštívili všetky tri elektrárne a uskutočnili sériu rozhovorov so zodpovednými orgánmi v týchto štátoch.

Podľa správy EDA spolufinancovanie programov EÚ členskými štátmi je stále obmedzené. Najvyšší rozdiel medzi nákladmi na vyraďovanie z prevádzky a financovaním vzrástol v Litve - od auditu v roku 2011, táto suma vzrástla na 1,56 mld. eur. V Bulharsku sa rozdiely vo financovaní odhadujú na 28 mil. eur a na Slovensku klesli na 92 mil. eur. Pred piatimi rokmi bol v prípade Slovenska tento rozdiel vo výške 426 mil. eur, v júni 2015 išlo o sumu 193 miliónov eur.

Správa EDA skonštatovala, že ani cielené programy EÚ na financovanie vyraďovania jadrových elektrární nevytvorili správne podnety na ich včasnú a nákladovo efektívnu demontáž, pričom takmer všetky kľúčové projekty infraštruktúry zaznamenali oneskorenia.

"Mám obavy z oneskorení kľúčových projektov vyraďovania jadrových zariadení, pretrvávania rozdielov vo financovaní a nedostatočného napredovania smerom ku konečnému uloženiu vysokoaktívneho jadrového odpadu," uviedol Phil Wynn Owen, člen EDA zodpovedný za túto správu.

Tri členské štáty tvrdia, že "atómovky" boli nezvratne uzavreté (demontáž turbínových hál), avšak nie všetky očakávané výstupy, ktoré Európska komisia používa na posúdenie pokroku smerom k nezvratnému uzatvoreniu, boli plne dosiahnuté, určil audit.

Správa konštatuje, že demontáž kľúčových komponentov v oblastiach s nižšou radiáciou (turbínové haly) pokročila vo všetkých troch jadrových elektrárňach - Ignalina (Litva), Kozloduj (Bulharsko) a Bohunice (Slovensko). Iná je však situácia týkajúca sa prác v oblastiach s vysokou radiáciou (budovy reaktorov).

Všetky tri krajiny zariadili dočasné uskladnenie odpadu priamo na mieste, ale všetky kľúčové projekty tohto typu infraštruktúry sú oneskorené. Najväčšie oneskorenia sú v Litve, ktorá konečný dátum vyradenia z prevádzky od roku 2011 odložila o ďalších deväť rokov (z roku 2029 na rok 2038). Bulhari tento termín skrátili (z roku 2035 na 2030), slovenská pozícia zostala nezmenená - demontáž JE Bohunice v roku 2025.

Audítori pripomenuli, že programy financovania demontáže jadrových elektrární v Litve, Bulharsku a na Slovensku by mali byť pozastavené po roku 2020. V odporúčaniach pre exekutívu EÚ uviedli, že ak bude určená potreba financovania zo strany EÚ aj po roku 2020 v jednom alebo viacerých z troch štátov, budúce financovanie EÚ by malo zahŕňať podnety na pokračovanie vo vyraďovaní z prevádzky, vrátane ich časového obmedzenia a spolufinancovanie členskými štátmi. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, by bolo rozšíriť prístup k európskym štrukturálnym a investičným fondom, avšak po splnení série prísnych podmienok.

EDA trom členským štátom odporučil zlepšiť riadenie projektov s cieľom zabezpečiť nakladanie s odpadom a vyhoreným palivom; zlepšiť výmenu osvedčených postupov a technických znalostí medzi sebou a aj so širšou komunitou vyraďovania jadrových zariadení v EÚ a vo svete; stanoviť presnejšie odhady nákladov a finančné plány pre uloženie vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu a pripraviť si vnútroštátne financovanie na vyradenie reaktorov a na konečné uloženie jadrového odpadu tak v súčasnom finančnom období (2014-2020), ako aj po roku 2020.

Litva, Bulharsko a Slovensko pred vstupom do EÚ sľúbili odstavenie a vyraďovanie z prevádzky ôsmich sovietskych jadrových reaktorov ešte pred koncom ich plánovanej životnosti. JE Bohunice ukončila svoju činnosť 1. apríla 2006. EÚ súhlasila s poskytnutím finančnej podpory, ktorá začala v roku 1999. Do roku 2020 podpora EÚ dosiahne celkovú výšku 2,955 miliárd eur. Najväčší podiel dostane Litva (1,553 mld. eur - 48%), potom Bulharsko (731 mil. eur - 30%) a napokon Slovensko (671 mil. eur - 22%). EÚ okrem toho v období do roku 2013 venovala 890 mil. eur ako pomoc na zmiernenie účinkov straty národnej výrobnej kapacity energie z dôvodu predčasného uzatvorenia atómových elektrární.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR