|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. marca 2010
EÚ uvítala srbské ospravedlnenie sa za Srebrenicu
Európska únia uvítala deklaráciu srbského parlamentu, ktorou sa krajina ospravedlnila za masakru 8 tisícov Bosniakov v Srebrenici v roku 1995. "Vítame prijatie tejto deklarácie. ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BRUSEL 31. marca (WEBNOVINY) - Európska únia uvítala deklaráciu srbského parlamentu, ktorou sa krajina ospravedlnila za masakru 8 tisícov Bosniakov v Srebrenici v roku 1995. "Vítame prijatie tejto deklarácie. Považujeme ju za významný krok smerom dopredu a za veľmi významný (krok) pre Srbsko a celý región," uviedol v stredu hovorca Európskej komisie.
Srbský parlament v stredu nadránom tesnou väčšinou prijal deklaráciu, ktorou formálne odsúdil masakru v bosnianskej Srebrenici a ospravedlnil sa rodinám obetí. Hlasovaniu predchádzala dlhá rozprava, ktorá odrážala pretrvávajúce rozpory v názoroch Srbov na úlohu krajiny v bosnianskej vojne. Zatiaľ čo zástancovia deklarácie hovoria o očistení národa, odporcovia ju považujú za faktické priznanie viny. Nacionalistickí poslanci však deklaráciu odmietli ako "hanebnú" a "nespravodlivú". Zároveň spochybnili uvádzaný počet obetí srebrenickej masakry, ktorý sa odhaduje na 8000.
Deklarácia uznáva rozhodnutie haagskeho Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), ktorý zbavil Srbsko viny zo spáchania masakry, napriek tomu však Belehradu pripísal spoluzodpovednosť, keďže neurobil nič preto, aby jej zabránil. ICJ a Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) označujú udalosti v Srebrenici za genocídu, navrhovatelia deklarácie sa však tomuto výrazu vyhli, aby v parlamente získali čo najvyššiu podporu.
Srbský parlament týmto krokom ukončil dlhodobé popieranie udalosti Belehradom, čo je považované za dôležitý krok v jeho úsilí stať sa členom Európskej únie. EÚ dlhodobo požaduje tiež zatknutie a vydanie bývalého vrchného veliteľa bosnianskosrbskej armády Ratka Mladiča, ktorý sa podľa niektorých názorov ukrýva v Srbsku. Mladič je v súvislosti s masakrou v Srebrenici obviňovaný z genocídy a vojnových zločinov.
Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny. Tragédii nezabránili ani mierové sily OSN, ktorá Srebrenicu vyhlásila za chránené územie.
SITA/AFP
BRUSEL 31. marca (WEBNOVINY) - Európska únia uvítala deklaráciu srbského parlamentu, ktorou sa krajina ospravedlnila za masakru 8 tisícov Bosniakov v Srebrenici v roku 1995. "Vítame prijatie tejto deklarácie. Považujeme ju za významný krok smerom dopredu a za veľmi významný (krok) pre Srbsko a celý región," uviedol v stredu hovorca Európskej komisie.
Srbský parlament v stredu nadránom tesnou väčšinou prijal deklaráciu, ktorou formálne odsúdil masakru v bosnianskej Srebrenici a ospravedlnil sa rodinám obetí. Hlasovaniu predchádzala dlhá rozprava, ktorá odrážala pretrvávajúce rozpory v názoroch Srbov na úlohu krajiny v bosnianskej vojne. Zatiaľ čo zástancovia deklarácie hovoria o očistení národa, odporcovia ju považujú za faktické priznanie viny. Nacionalistickí poslanci však deklaráciu odmietli ako "hanebnú" a "nespravodlivú". Zároveň spochybnili uvádzaný počet obetí srebrenickej masakry, ktorý sa odhaduje na 8000.
Deklarácia uznáva rozhodnutie haagskeho Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), ktorý zbavil Srbsko viny zo spáchania masakry, napriek tomu však Belehradu pripísal spoluzodpovednosť, keďže neurobil nič preto, aby jej zabránil. ICJ a Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) označujú udalosti v Srebrenici za genocídu, navrhovatelia deklarácie sa však tomuto výrazu vyhli, aby v parlamente získali čo najvyššiu podporu.
Srbský parlament týmto krokom ukončil dlhodobé popieranie udalosti Belehradom, čo je považované za dôležitý krok v jeho úsilí stať sa členom Európskej únie. EÚ dlhodobo požaduje tiež zatknutie a vydanie bývalého vrchného veliteľa bosnianskosrbskej armády Ratka Mladiča, ktorý sa podľa niektorých názorov ukrýva v Srbsku. Mladič je v súvislosti s masakrou v Srebrenici obviňovaný z genocídy a vojnových zločinov.
Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny. Tragédii nezabránili ani mierové sily OSN, ktorá Srebrenicu vyhlásila za chránené územie.
SITA/AFP