EÚ podporí sumou 150 miliónov eur deväť projektov na rozvoj Afriky

Brusel 25. novembra (TASR) - Európska komisia dnes oznámila nové projekty v rámci tzv. Panafrického akčného plánu. Exekutíva EÚ vyčlenila takmer 150 miliónov eur na deväť projektov určených na podporu správy vecí verejných, zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv a tiež podporu inovácií a vzdelávania na celom africkom kontinente.


Oznámenie komisie prišlo v rámci Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách. Boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách je súčasťou agendy Panafrického akčného plánu.

Eurokomisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica v správe pre médiá uviedol, že aktivity realizované v rámci Panafrického akčného plánu umožnia prehĺbiť spoluprácu EÚ s Afrikou pri riešení spoločných problémov, ako sú násilie na ženách či zmeny klímy, ale aj pri podpore mierových aktivít, zaisťovaní bezpečnosť, lepšej správy vecí verejných a pri vývoji nových technológií.

Pod deväť rôznych projektov spadá aj päťmiliónová čiastka určená na podporu medzinárodného úsilia skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov.

Ďalších desať miliónov eur pôjde na riešenie diskriminácie a porušovania ľudských práv a na projekty v prospech tých inštitúcií Africkej únie, ktoré podporujú organizácie občianskej spoločnosti, pomáhajú v boji s organizovaným zločinom a podporujú udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Patrí sem aj podpora geologických znalosti a zručností v africkom ťažobnom sektore, zvýšenie bezpečnosti leteckej premávky v Afrike a podpora mobility vo vysokoškolskom vzdelávaní na africkom kontinente.

Panafrický program, založený v roku 2014 a zameraný na podporu africkej integrácie, je vôbec prvým nástrojom spolupráce EÚ, ktorý sa vzťahuje na celý africký kontinent. Program je financovaný cez nástroj rozvojovej spolupráce EÚ (DCI), pričom na obdobie rokov 2014-20 EÚ vyčlenila na tento účel 845 miliónov eur.

Prijali uznesenie o boji proti radikalizáci a extrémizmu

Členské štáty EÚ musia v snahe o predchádzanie radikalizácie svojich občanov a účinnejšieho boja proti terorizmu vyvíjať koordinovaný postup. Uvádza sa v dnes prijatom nelegislatívnom uznesení Európskeho parlamentu (EP).

Europoslanci sa zhodli v názore, že teroristické útoky v Paríži opäť poukázali na naliehavú potrebu koordinovaného postupu krajín EÚ v boji proti radikalizácii občanov a terorizmu. Uznesenie, ktorého autorkou je francúzska europoslankyňa Rachida Datiová prináša konkrétne návrhy na komplexnú stratégiu boja proti extrémizmu, a to najmä v prostredí väzníc a internetu, ako aj opatrenia na predchádzanie radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a sociálneho začleňovania.

Parlament v tejto súvislosti podčiarkol potrebu zintenzívnenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, vrátane systematických kontrol občanov EÚ vracajúcich sa na jej územie. Poslanci požadujú aj zintenzívnenie výmeny relevantných informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ako aj medzi členskými štátmi a Europolom, s cieľom odhaliť a monitorovať osoby podozrivé z terorizmu. Uznesenie vyzýva členské štáty na lepšie využívanie existujúcich nástrojov vrátane Schengenského informačného systému.  

Ako krok smerom vpred možno vnímať záväzok poslancov EP, že sa budú snažiť o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch cestujúcich v leteckej doprave (EÚ PNR) do konca roka 2015. Pripomenuli však, že smernica EÚ PNR je len jedným z mnohých opatrení v boji proti terorizmu a zdôraznili nutnosť prijať komplexnú stratégiu na boj proti radikalizácii a verbovaniu mladých Európanov teroristickými organizáciami.  

Poslanci navrhli vytvorenie "čiernej listiny európskych džihádistov" a osôb podozrivých z terorizmu. Najprv je však podľa nich potrebné dohodnúť sa na jednotnej definícii "zahraničných bojovníkov" s cieľom umožniť trestné stíhanie týchto osôb po ich návrate na územie EÚ.  

Uznesenie vyzýva členské štáty EÚ, aby zaistili, že na všetkých zahraničných bojovníkov sa bude vzťahovať súdna kontrola. Zodpovedné orgány by ich tiež v prípade potreby mohli po ich návrate do Európy zaistiť, až kým sa neuskutoční riadne súdne stíhanie.  

Parlament za účelom odrádzania občanov EÚ od účasti na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach navrhuje okrem iného konfiškovanie pasov potenciálnych džihádistov a zmrazovanie ich finančných aktív. Tieto preventívne opatrenia by mali byť sprevádzané systematickou podporou rodín a priateľov potenciálnych teroristov, napríklad prostredníctvom horúcich liniek, na ktoré by sa mohli obrátiť v prípade obáv o radikalizáciu ich rodinného príslušníka alebo člena komunity.  

Poslanci taktiež podčiarkli potrebu posilnenia medzikultúrneho dialógu, okrem iného aj v rámci vzdelávacieho systému v znevýhodnených štvrtiach i mimo nich s cieľom zabrániť marginalizácii komunít a posilniť ich sociálne začleňovanie.  

Veľmi dôležité je podľa uznesenia EP predchádzanie šírenia násilného extrémizmu na internete a vo väzniciach. Poslanci skonštatovali, že väznice sú jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií. Parlament preto navrhol čo najskoršie zavedenie oddeľovania väzňov, ktorí sú stúpencami násilného extrémizmu.  
S cieľom zabrániť šíreniu nenávistných správ a teroristickej propagandy na internete europoslanci požadujú, aby bol nezákonný obsah oslavujúci násilný extrémizmus urýchlene odstraňovaný.

Členské štáty by podľa EP mali zvážiť právne kroky, vrátane trestného stíhania, proti spoločnostiam a poskytovateľom služieb v oblasti internetu a sociálnych médií, ktorí odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu, ktorý obhajuje terorizmus.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR