EÚ diskutuje o Pakte konkurencieschopnosti

Európska komisiaFoto: lupa.czBRUSEL 1. marca (WEBNOVINY) - Členské štáty eurozóny by mali prijať osobitné zákony s cieľom zabezpečiť zdravie svojich verejných financií. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý má byť podkladom pre summit lídrov menovej únie 11. marca v Bruseli. Návrh vypracovali expertné tímy predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a stáleho predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya. Návrh tzv. Paktu konkurencieschopnosti predložil Berlín s podporou Paríža na summite lídrov eurozóny 4. februára. Mnohé členské krajiny EÚ však Francúzsko a Nemecko kritizovali za údajnú snahu postaviť ostatných členov pred hotovú vec bez možnosti vyjadriť sa k navrhovaným opatreniam. Paríž a Berlín požadujú schválenie paktu ako podmienku pre ich súhlas so zvýšením úverovej kapacity záchranného fondu eurozóny a rozšírením jeho pôsobnosti. Jasnú dohodu považujú finančné trhy za kľúčovú, pokiaľ má eurozóna zvládnuť rozširujúcu sa dlhovú krízu, ktorá v súčasnosti ohrozuje Portugalsko a Španielsko.


Diskusie o Európskom fonde finančnej stability (EFSF) sa zameriavajú na posilnenie jeho efektívnej úverovej kapacity na 440 mld. eur. zo súčasných 250 mld. eur, rozšírenie pôsobnosti na skupovanie dlhopisov zadlžených krajín alebo hotovostné pôžičky, z ktorých by štáty mohli spätne vykupovať svoje dlhy. Prípadné zmeny v EFSF však Berlín podmieňuje prijatím zákonov, ktoré majú v ostatných členských krajinách podľa vzoru Nemecka stanoviť limity pre výšky verejných dlhov a rozpočtových deficitov. Ochotu prijať podobnú legislatívu vyjadrilo Francúzsko, niektoré krajiny vrátane zadlženého Grécka však návrh odmietajú.
Štvorstranový dokument pod názvom "Posilnenie koordinácie ekonomických politík v eurozóne, hlavné črty a koncepty", Európska komisia vypracovala na základe konzultácií s členskými štátmi pred marcovým summitom. Komisia v dokumente konštatuje, že konkrétna podoba legislatívy je na jednotlivých členských štátoch. Prijaté opatrenia, či už vo forme limitov pre celkovú výšku dlhu, alebo obmedzení pre vytváranie nových dlhov, by však mali byť dostatočne záväzné.

Medzi opatreniami na zvýšenie konkurencieschopnosti sa ďalej spomína zvýšenie dôchodkového veku s cieľom zmierniť tlak na verejné financie v čase, keď demografické trendy poukazujú na starnutie populácie a zmenšujúci sa podiel pracovnej sily. Nemecko zvýšilo vek odchodu do dôchodku na 67 rokov, dokument však neobsahuje konkrétne číselné ciele, pričom zdôrazňuje, že úroveň dôchodkov a sociálnych dávok má zohľadniť udržateľnosť verejných financií. Dokument predpokladá vytvorenie nového mechanizmu posudzovania udržateľnosti dôchodkových systémov. Krajiny, ktorých dôchodkové systémy čelia vážnym výzvam, sa majú zaviazať k hľadaniu riešení v stanovených časových rámcoch. Medzi možnými opatreniami návrh spomína naviazanie dôchodkového veku na priemernú dĺžku života, obmedzenie predčasných dôchodkov, cielené programy na podporu zamestnávania starších ľudí a podporu celoživotného vzdelávania.

Sporným bodom vo francúzsko-nemeckom návrhu Paktu konkurencieschopnosti bolo zrušenie indexácie miezd. Dokument z dielne Barrosa a van Rompuya počíta s monitorovaním jednotkových nákladov práce v členských štátoch a ich porovnávaním s inými členmi, ako aj s hlavnými obchodnými partnermi eurozóny. Štáty, ktoré čelia náročným výzvam v dôsledku rastúcich nákladov práce, treba podľa návrhu podobne ako v prípade dôchodkov identifikovať a stanoviť pevné časové plány na ich riešenie. Návrh tiež vyzýva na kontrolu mzdových nákladov verejných zamestnancov.

Nemecko a Francúzsko tiež pôvodne navrhovali zavedenie spoločného základu korporátnej dane v rámci eurozóny. Zjednotenie základu dane zo ziskov firiem odmietajú viaceré krajiny vrátane Slovenska pre obavy, že by to mohlo v konečnom dôsledku viesť k harmonizácii daňových sadzieb. "Vytvorenie spoločného konsolidovaného základu zo ziskov firiem by mohlo byť spôsobom na zabezpečenie konzistencie národných daňových systémov bez toho, aby nastala harmonizácia daňových systémov," uvádza sa v dokumente. Pokiaľ nebudú so zjednotením daňových základov súhlasiť všetky členské štáty, mohol by sa spoločný základ podľa návrhu zaviesť aspoň v menšej skupine krajín. Návrh spoločného základu korporátnych daní má EK zverejniť v nasledujúcich týždňoch.