EÚ čiastočne pozastavila rozhovory s Tureckom

BRUSEL 15. decembra (WEBNOVINY) - Európska únia vo štvrtok neskoro večer rozhodla o čiastočnom pozastavení rozhovorov s Tureckom. Po prvom dni rokovania Európskej rady v Bruseli to oznámil predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso. Toto rozhodnutie podľa neho jednohlasne podporilo všetkých 25 členských krajín únie. "Bolo to čestné a veľmi vyvážené rozhodnutie Európskej únie, ktoré pridáva na vážnosti procesu rozširovania," povedal po rokovaní Barroso.

EÚ tak na summite schválila odporúčanie EK spred dvoch týždňov, aby boli dočasne pozastavené rozhovory s Tureckom v ôsmich z celkového počtu 35 kapitol, až kým Ankara nezačne dodržiavať ustanovenia dohody o voľnom obchode. Tie sa vzťahujú aj na Cyprus, ktorého lode Turecko nechce púšťať do svojich prístavov. Ankara totiž grécky Cyprus neuznáva a podporuje Severocyperskú tureckú republiku, ktorú zase neuznáva nikto okrem nej. Turecko tvrdí, že ako prvý krok musí Európska únia začať dodržiavať prísľub z roku 2004, že zmierni hospodársku izoláciu Severocyperskej tureckej republiky.

Turecko sa na poslednú chvíľu snažilo predísť takémuto rozhodnutiu zo strany únie tým, že ponúklo otvorenie dvoch prístavov cyperským lodiam a podmienečne aj jedného letiska cyperským lietadlám. Úniu to však neuspokojilo.

Ďalšou z tém, ktoré dominovali prvému dňu summitu, bola otázka, čo ďalej s európskou ústavnou zmluvou. Únia si vzala v tejto otázke "čas na rozmyslenie" po tom, čo návrh euroústavy v referendách odmietli občania Francúzska a Holandska. Podľa viacerých členov EÚ však prišiel čas na to, aby sa opäť začalo o ústave diskutovať. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na summite avizovala, že jej krajina, ktorá od januára únii predsedá, dá túto tému opäť na stôl.

Španielsko s Luxemburskom oznámili, že v polovici januára v Madride zorganizujú konferenciu o ústave, na ktorej naštartujú "iniciatívu priateľov ústavy". Podľa luxemburského premiéra Jeana-Clauda Junckera je škoda, že bolo doteraz počuť najmä hlasy odporcov ústavy, napriek tomu, že krajiny, v ktorých bola schválená, sú v únii vo výraznej prevahe.

Veľká Británia sa na summite ohradila voči spájaniu otázky euroústavy s ďalším rozširovaním únie. To sa prieči názoru niektorých iných členských krajín, že na to, aby únia mohla okrem Rumunska a Bulharska (ktoré do nej vstúpia 1. januára) prijať prípadne aj ďalších členov, je najprv nevyhnutné prijať ústavu. Britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckettová je však iného názoru: "Vždy sme odmietali názor, že musí existovať automatické prepojenie medzi rozširovaním a inštitucionálnou zmenou," povedala v Bruseli. Británia, spolu so Švédskom a Poľskom, patria momentálne medzi najväčších zástancov ďalšieho rozširovania únie.

Hlavy štátov a vlád členských štátov únie v prvý deň summitu diskutovali aj o spoločnom boji proti medzinárodnému terorizmu, probléme imigrácie a viacerých zahraničnopolitických témach vrátane situácie na Blízkom východe.

SITA/AP