Etnologička Beňušková: Šibanie si muži obľúbili vo všetkých regiónoch

Bratislava 14. apríla (TASR) - Slovensko už nie je predelené pomyselnou čiarou, ktorá veľkonočné tradície rozdeľovala na západ, kde sa šibe, a na východ, kde sa oblieva. "Šibanie získalo u mužov takú popularitu, že dnes je súčasťou veľkonočného pondelka aj v Prešovskom kraji, hoci to tam nebolo v minulosti tradíciou," uviedla Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie SAV.


Vysvetlila, že tradície šibania a oblievania zasahujú stredoeurópsky priestor a mierne prenikajú aj na juh a východ. Na Slovensko sa podľa etnologičky dostal už aj trend zo Stredomoria oživovať kresťanské tradície tým, že ich presúvajú z kostolov na verejný priestor. "V oblasti Stredozemného mora majú procesie, kde nesú veľké sochy Krista. Všetko sa odohráva na verejnom priestranstve, za hojnej účasti divákov," priblížila Beňušková.

Na Slovensku sa podobné inovácie udomácňujú hlavne v obciach regiónov, ktoré sú silno katolícke. Ako príklad uviedla zistenia z výskumu, ktorý etnológovia v súvislosti s veľkonočnými aktivitami zaznamenali v Liptovskej Tepličke. "Ľudia tam nacvičujú pašiové hry, teda umučenie Krista podľa Svätého písma a predvádzajú ho na verejnom priestore, pričom sa z toho stáva akési verejné divadlo," uviedla.

Liptovská Teplička je však podľa nej i príkladom miest, kde niektoré tradície pretrvávajú i napriek zmenám, ktoré priniesol čas. Poukázala v tejto súvislosti na to, že tam ešte stále možno nájsť regrútov, hoci sa na Slovensku od roku 2006 definitívne zrušila povinná vojenská služba.

"V Liptovskej Tepličke doteraz chodia regrúti v krojoch na tzv. 'šmigorst' po polievačke po dedine a navštevujú všetky domy. Sú to stále chlapci vo veku okolo 17 – 19 rokov, ktorí končia stredné školy a aj dnes plnia tie funkcie, čo mali v minulosti regrúti. Takže aj takto sa na Slovensku vysporadúvame s inováciami," povedala etnologička.

Pri otázke, či takéto uctievanie tradícií pretrvá aj do budúcnosti, pripomenula rozdiel medzi uctievaním a aktívnou účasťou, ktorej sa darí vo vidieckych lokalitách. "Zatiaľ čo väčšie mestá vždy poskytovali možnosti pre liberálnejšie správanie, na vidieku je Veľká noc tým obdobím, keď sa ľudia vracajú do svojich rodísk, čo je dôležitý aspekt, v rámci ktorého sa u nás udržiavajú tradície," ozrejmila Beňušková.

Skonštatovala zároveň, že Slováci dnes stále častejšie volia aj iné možnosti prežitia veľkonočných sviatkov, oddychujú na chalupách, na horách či pri mori. "Tento trend však neprevažuje a aj preto sú tradície stále živé a pestré," uzavrela etnologička.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR