|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. januára 2011
Estónci budu kúriť v peciach starou menou
Estónsko našlo využitie pre svoju starú menu, ktorú od 1. januára postupne nahrádza spoločná európska mena. Estónske koruny tak skončia v peciach, ktoré zásobujú ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: SITA/APTALLINN 11. januára (WEBNOVINY) - Estónsko našlo využitie pre svoju starú menu, ktorú od 1. januára postupne nahrádza spoločná európska mena. Estónske koruny tak skončia v peciach, ktoré zásobujú teplom domácnosti v hlavnom meste Tallinn. Informoval o tom v utorok guvernér estónskej národnej banky Rait Roosve.
Ten spresnil, že mince budú po zozbieraní z obehu zošrotované a rozdrvené a následne vhodené do pece v elektrárni v Tallinne. Roosve v tejto súvislosti iba dodal, že neexistuje mnoho možností, ako naložiť s neplatným estónskym platidlom.
Estónsko sa v poradí 17. členom eurozóny stalo 1. januára 2011 po splnení všetkých kritérií. Vzdalo sa tak svojej obľúbenej koruny, ktorú zaviedlo po získaní vytúženej nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Krajina sa tak po Slovinsku a Slovensku stala treťou postkomunistickou krajinou v eurozóne. Estónsko sa usilovalo o prijatie eura v roku 2004, no zabránilo mu v tom prehriatie estónskej ekonomiky. Zasiahla ho tiež ekonomická aj finančná kríza, ktorá viedla k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) o 14,9 percenta v roku 2009. Napriek tomu sa však krajine podarilo udržať rozpočtový schodok vo výške 1,7 percenta HDP. Celkový verejný dlh v roku 2009 dosiahol 7,2 percenta HDP. V máji v roku 2010 Európska komisia (EK) zverejnila správu, v ktorej hodnotila pokrok 9 členských štátov.
Na ich základe odporučila vstup Estónska do eurozóny. EK v správe uviedla, že z 9-člennej skupiny "sa podarilo vystúpiť Estónsku, ktoré vďaka rozhodnému a účinnému úsiliu estónskej vlády a estónskych občanov konvergenčné kritéria jasne dodržiava". Konečný súhlas so vstupom Estónska do eurozóny dali v polovici júla ministri financií EÚ. Z pohľadu mnohých analytikov má vstup Estónska do eurozóny aj symbolický význam, pretože v roku 2010 táto skupina prežila zatiaľ najhlbšiu krízu od svojho vzniku. Grécko a Írsko sa museli obrátiť so žiadosťou o finančnú pomoc na EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Na finančných trhoch navyše naďalej panujú obavy, že dlhové problémy sa prelejú do ďalších krajín, hovorí sa o Portugalsku a Španielsku.
Ten spresnil, že mince budú po zozbieraní z obehu zošrotované a rozdrvené a následne vhodené do pece v elektrárni v Tallinne. Roosve v tejto súvislosti iba dodal, že neexistuje mnoho možností, ako naložiť s neplatným estónskym platidlom.
Estónsko sa v poradí 17. členom eurozóny stalo 1. januára 2011 po splnení všetkých kritérií. Vzdalo sa tak svojej obľúbenej koruny, ktorú zaviedlo po získaní vytúženej nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Krajina sa tak po Slovinsku a Slovensku stala treťou postkomunistickou krajinou v eurozóne. Estónsko sa usilovalo o prijatie eura v roku 2004, no zabránilo mu v tom prehriatie estónskej ekonomiky. Zasiahla ho tiež ekonomická aj finančná kríza, ktorá viedla k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) o 14,9 percenta v roku 2009. Napriek tomu sa však krajine podarilo udržať rozpočtový schodok vo výške 1,7 percenta HDP. Celkový verejný dlh v roku 2009 dosiahol 7,2 percenta HDP. V máji v roku 2010 Európska komisia (EK) zverejnila správu, v ktorej hodnotila pokrok 9 členských štátov.
Na ich základe odporučila vstup Estónska do eurozóny. EK v správe uviedla, že z 9-člennej skupiny "sa podarilo vystúpiť Estónsku, ktoré vďaka rozhodnému a účinnému úsiliu estónskej vlády a estónskych občanov konvergenčné kritéria jasne dodržiava". Konečný súhlas so vstupom Estónska do eurozóny dali v polovici júla ministri financií EÚ. Z pohľadu mnohých analytikov má vstup Estónska do eurozóny aj symbolický význam, pretože v roku 2010 táto skupina prežila zatiaľ najhlbšiu krízu od svojho vzniku. Grécko a Írsko sa museli obrátiť so žiadosťou o finančnú pomoc na EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Na finančných trhoch navyše naďalej panujú obavy, že dlhové problémy sa prelejú do ďalších krajín, hovorí sa o Portugalsku a Španielsku.