EP stanovil 30-dňovú lehotu na zaplatenie faktúr

Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 20. októbra (WEBNOVINY) - Európsky parlament (EP) schválil novú smernicu, ktorá stanovuje 30-dňovú lehotu na zaplatenie faktúr. Malé firmy by tak už nemali čeliť problémom kvôli neplatičom, a to tak v prípade štátnych, ako aj v prípade súkromných dlžníkov. Nová smernica má podľa parlamentu posilniť solventnosť firiem, inovácie a pracovný trh. Nová legislatíva po odsúhlasení Radou vstúpi do platnosti 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ a členské štáty následne dostanú na implementáciu nových pravidiel dva roky. Informoval o tom EP.

Po vstupe smernice do platnosti bude vo všeobecnosti platiť pravidlo, ktoré udáva štátnym aj súkromným podnikom povinnosť zaplatiť svoje pohľadávky voči dodávateľom najneskôr do 30 dní od poskytnutia služby či zakúpenia tovaru. Ak v zmluve nebude uvedené inak, všeobecná lehota na zaplatenie dlžnej sumy v súkromných obchodných vzťahoch bude stanovená na 30 dní. "Pri zmluvnej dohode oboch strán je možné predĺžiť túto lehotu na 60 dní. Nad 60 dní môže byť platobná lehota predĺžená jedine pri výslovnej dohode zakotvenej v zmluve, aj to jedine v prípade, že to nebude "hrubo nespravodlivé" voči podniku, ktorému sa peniaze dlhujú," informuje parlament.

Výnimku budú mať verejné orgány poskytujúce zdravotnú starostlivosť. Členské krajiny únie si na svojom území totiž môžu vybrať lehotu na splácanie pohľadávok verejnými orgánmi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, jej doba však nesmie presiahnuť 60 dní. "Táto výnimka bola udelená z dôvodu špecifickej povahy verejných zdravotníckych zariadení a spôsobu ich financovania v rámci systému sociálneho zabezpečenia," uvádza EP.

Parlament pre neplatičov stanovil aj zákonnú úrokovú sadzbu, vypočítanú z referenčnej úrokovej sadzby navýšenej o aspoň 8 %. Podnik čakajúci na zaplatenie bude mať taktiež v okamihu, keď sa úrok z omeškania stane splatným, nárok na fixnú sumu od dlžníka minimálne vo výške 40 eur bez toho, aby musel podniknúť akýkoľvek krok. Táto suma je podľa Európskeho parlamentu chápaná ako kompenzácia za náklady na vymáhanie pohľadávky.

SITA