EP prijal odporúčania na účinnejší boj proti terorizmu a radikalizácii

Brusel/Štrasburg 12. decembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali v stredu odporúčania zamerané na zintenzívnenie boja proti radikalizácii, zefektívnenie výmeny a využívania informácií a zlepšenie podpory obetí terorizmu.


Schválený text je výsledkom práce Osobitného výboru EP pre terorizmus (TERR), ktorý bol zriadený 6. júla 2017.

Nelegislatívne uznesenie v rámci novej stratégie EÚ navrhuje posilniť úlohy Europolu a Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (agentúra eu-LISA). Prítomní poslanci EP ho prijali pomerom 474 ku 112 hlasom; 75 sa hlasovania zdržalo.

Poslanci vyjadrili obavy v súvislosti so slabou výmenou informácií medzi vnútroštátnymi agentúrami, ako aj medzi členskými štátmi a orgánmi EÚ. Zároveň však pri prijímaní protiteroristických opatrení podčiarkli dôležitosť ochrany základných práv vrátane práva na ochranu údajov a slobody prejavu.

Schválený text požaduje užšiu spoluprácu EÚ s tretími krajinami, najmä v susedstve EÚ. Okrem iného odporúča vytvoriť zoznam sledovaných osôb, ktorý by obsahoval mená radikálnych, nenávisť šíriacich kazateľov, monitorovať vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov, znemožniť udelenie azylu odsúdeným páchateľom teroristických činov a osobám predstavujúcim závažné ohrozenie verejnej bezpečnosti a prijať opatrenia proti radikalizácii vrátane deradikalizačných programov vo väzniciach a informačných kampaní pre širšiu verejnosť.

Europoslanci žiadajú taktiež špecifické školenia na odhalenie znakov radikalizácie pre zodpovedných pracovníkov členských štátov EÚ a posilnenie ochrany a kontrol na vonkajších hraniciach Únie s využívaním všetkých relevantných databáz na vonkajších hraničných priechodoch EÚ. Zaviesť by sa mali aj právne mechanizmy na postihovanie velebenia konkrétnych trestných činov, ako aj odstraňovanie tlačenej alebo internetovej propagandy vyzývajúcej na páchanie násilia.

Podľa stanoviska EP by mala spolupráca medzi EÚ a Britániou v oblasti výmeny informácii pokračovať aj po tzv. brexite.

Poslanci žiadajú tiež obmedzenie neopodstatnenej držby nožov a zákaz držby obzvlášť nebezpečných nožov, rozšírenie pôsobnosti smernice o údajoch leteckých pasažierov (PNR) aj na súkromné lietadlá či vytvorenie európskeho systému licencií na nákup výbušných prekurzorov.

Podľa poslancov EP je potrebné spoločné vymedzenie pojmu "obeť terorizmu" na úrovni celej EÚ a zriadenie koordinačného centra EÚ pre obete terorizmu (CCVT), ktoré by poskytovalo krízovú podporu v prípadoch hromadných útokov. Poslanci si vedia predstaviť aj využitie Fondu solidarity EÚ na odškodňovanie obetí rozsiahlych teroristických útokov.

Jedna zo spravodajkýň uznesenia, belgická poslankyňa Helga Stevensová, upozornila, že europarlament navrhuje mnoho inovatívnych riešení. Medzi ne patrí napríklad tzv. čierna listina pre kazateľov šíriacich nenávisť, umožnenie kontroly ľudí prenajímajúcich si automobily prostredníctvom policajných databáz či zahrnutie súkromných lietadiel do pôsobnosti smernice o PNR.

"Odporúčame stavať na existujúcich overených postupoch, ako sú miestne antiradikalizačné bunky, ktoré fungujú v Belgicku. A obete kladieme na prvé miesto, keď žiadame o automatické preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť po útoku a uľahčenie poistných procedúr," upozornila Stevensová na niekoľko fungujúcich príkladov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR