|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. marca 2011
EP podporil vznik nového permanentného eurovalu
Európsky parlament (EP) schválil zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie (EÚ), ktorá ma umožniť vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového ...
Zdieľať
Európsky parlamentFoto: SITA/APBRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) - Európsky parlament (EP) schválil zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie (EÚ), ktorá ma umožniť vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového permanentného eurovalu. EP toto rozhodnutie urobil v stredu, teda deň pred summitom EÚ, na ktorom majú členské krajiny rozhodnúť o európskom stabilizačnom mechanizme. "V hlasovaní o čiastočnej zmene zakladajúcich zmlúv vyjadrili europoslanci spokojnosť s ´pozitívnymi signálmi´z členských štátov v otázke priblíženia nového medzivládneho mechanizmu k inštitucionálnemu rámcu EÚ," informuje parlament.
Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa má upraviť zmluva o EÚ tak, aby umožňovala vznik ESM v stredu odsúhlasil aj kabinet Ivety Radičovej. Premiérka tak dostala od ministrov mandát na hlasovanie o zmene zmluvy tak, aby vznik nového valu umožnila. O návrhu bude následne tento štvrtok a piatok rokovať Európska rada a budú ho musieť schváliť aj jednotlivé členské štáty. V slovenskom prípade bude toto rozhodnutie predložené na rokovanie vlády a následne Národnej rade SR.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Podľa premiérky Ivety Radičovej má ísť o systém veľmi podobný Medzinárodnému menovému fondu, avšak v regióne eurozóny. Mechanizmus tak má pomáhať krajinám, ktoré sa prípadne dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. "Môžeme pracovne túto organizáciu nazvať aj Európsky menový fond. Bude slúžiť na prípadnú mimoriadnu finančnú pomoc členom eurozóny, ktorí sa ocitli vo finančnej tiesni," uviedla po stredajšom rokovaní vlády Radičová.
Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých troch rokoch jeho fungovania v hotovosti. Za tieto tri roky tak Slovensko do mechanizmu bude musieť vložiť 660 mil. eur. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a kapitálu na zavolanie. Podľa premiérky Ivety Radičovej je pre Slovensko v súčasnosti výhodnejšie podieľať sa na kapitáli mechanizmu hotovosťou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byť poskytnuté v oveľa vyššej miere ako hotovostný vklad.
Podiely krajín na novom eurovale sú vypočítané podľa nového kľúča, ktorého zmenu otvoril na rokovaniach v Bruseli práve slovenský minister financií Ivan Mikloš. Kľúč, na základe ktorého sa krajiny podieľajú na súčasnom eurovale, je totiž podľa neho nespravodlivý a nelogický. Chudobnejšie krajiny sa totiž v pomere k výkonu hospodárstva na systéme podieľajú viac, ako bohatšie krajina. Oproti pôvodnému prerozdeľovaciemu kľúču sa dosiahlo kompromisné riešenie, podľa ktorého podiel Slovenska na základnom kapitále ESM oproti súčasnému eurovalu dočasne klesne o takmer 17 %. Na pôvodnú úroveň sa zvýši po priblížení hospodárstva k priemeru Európskej únie, najneskôr však po 12 rokoch.
Návrh rozhodnutia Európskej rady, ktorým sa má upraviť zmluva o EÚ tak, aby umožňovala vznik ESM v stredu odsúhlasil aj kabinet Ivety Radičovej. Premiérka tak dostala od ministrov mandát na hlasovanie o zmene zmluvy tak, aby vznik nového valu umožnila. O návrhu bude následne tento štvrtok a piatok rokovať Európska rada a budú ho musieť schváliť aj jednotlivé členské štáty. V slovenskom prípade bude toto rozhodnutie predložené na rokovanie vlády a následne Národnej rade SR.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Podľa premiérky Ivety Radičovej má ísť o systém veľmi podobný Medzinárodnému menovému fondu, avšak v regióne eurozóny. Mechanizmus tak má pomáhať krajinám, ktoré sa prípadne dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. "Môžeme pracovne túto organizáciu nazvať aj Európsky menový fond. Bude slúžiť na prípadnú mimoriadnu finančnú pomoc členom eurozóny, ktorí sa ocitli vo finančnej tiesni," uviedla po stredajšom rokovaní vlády Radičová.
Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých troch rokoch jeho fungovania v hotovosti. Za tieto tri roky tak Slovensko do mechanizmu bude musieť vložiť 660 mil. eur. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a kapitálu na zavolanie. Podľa premiérky Ivety Radičovej je pre Slovensko v súčasnosti výhodnejšie podieľať sa na kapitáli mechanizmu hotovosťou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byť poskytnuté v oveľa vyššej miere ako hotovostný vklad.
Podiely krajín na novom eurovale sú vypočítané podľa nového kľúča, ktorého zmenu otvoril na rokovaniach v Bruseli práve slovenský minister financií Ivan Mikloš. Kľúč, na základe ktorého sa krajiny podieľajú na súčasnom eurovale, je totiž podľa neho nespravodlivý a nelogický. Chudobnejšie krajiny sa totiž v pomere k výkonu hospodárstva na systéme podieľajú viac, ako bohatšie krajina. Oproti pôvodnému prerozdeľovaciemu kľúču sa dosiahlo kompromisné riešenie, podľa ktorého podiel Slovenska na základnom kapitále ESM oproti súčasnému eurovalu dočasne klesne o takmer 17 %. Na pôvodnú úroveň sa zvýši po priblížení hospodárstva k priemeru Európskej únie, najneskôr však po 12 rokoch.