Envirorezort predstavil hranice Karpatských bukových pralesov

Bratislava 13. septembra (TASR) - Výmera jadrovej zóny Karpatských bukových pralesov zapísaných v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bude 4450 hektárov, jedno územie však ešte nie je doriešené. Vyplýva to z materiálu, ktorý do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR spolu s rezortmi pôdohospodárstva a obrany.


V jadrovej zóne bude platiť bezzásahový režim. Okrem toho bude okolo územia ochranné pásmo - striktná nárazníková zóna s výmerou 2325 hektárov. Okolo nej bude širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania a dohodnutými kritériami pre tieto územia. Bude mať výmeru viac než 13.100 hektárov.

V novom návrhu nie sú zahrnuté niektoré lokality z textovej časti pôvodného nominačného projektu, oproti mapovej časti je zas územie väčšie. "Kým v texte sa uvádzalo 5700 hektárov, v mapovej časti bolo zakreslených len 3500 hektárov. Práve nejasné vymedzenie územia tak komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany," vysvetľuje ministerstvo. Skrátené medzirezortné pripomienkové konanie vysvetľuje potrebou predložiť nominačný projekt Centru svetového dedičstva na predbežnú kontrolu do 30. septembra.

Envirorezort tiež priznáva, že sa zatiaľ nedohodol s vlastníkmi približne 100 hektárového územia s názvom Šípková. Vlastníci podľa rezortu súhlasia so zaradením do lokality UNESCO, ale nie so všetkými podmienkami, ktoré z toho vyplývajú. "V prípade, že vlastníci ponuku neprijmú, ministerstvo územie s názvom Šípková nezaradí do zoznamu UNESCO. To však nebude mať negatívny dopad na zachovanie predmetu ochrany tejto prírodnej rezervácie, nakoľko už dnes je v piatom stupni ochrany," tvrdí rezort.

Iným neštátnym vlastníkom ministerstvo ponúkalo rôzne možnosti od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy, náhrady za bežné obhospodarovanie či zmluvnú starostlivosť o územia. Rokovalo tiež s rezortmi pôdohospodárstva a obrany, ktoré niektoré územia vlastnia. "Ochotou rokovať a nájsť kompromis sme vyslali jasný signál, že chceme, aby bukové pralesy zostali zachované aj pre ďalšie generácie a zároveň, aby sa naštartovali aktivity, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta, podporia turizmus a zlepšia aj kvalitu života miestnych obyvateľov," uviedol v tejto súvislosti šéf MŽP László Sólymos (Most-Híd).

Envirorezort by ešte mal do 31. decembra vláde predložiť projekty ochrany pre jednotlivé časti lokality. Do 30. júna 2020 by tiež malo MŽP predstaviť integrovaný manažmentový plán územia. Ten má predstavovať strešný dokument, ktorý zjednotí hlavné princípy a zásady manažmentu lokality UNESCO ako celku a zadefinuje usmernenia pre jej ochranu a rozvoj v súlade s odporúčaniami UNESCO. Pôvodný termín na jeho vypracovanie bol 31. augusta 2019, vtedy však ešte neboli stanovené hranice.

Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťazou ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov (vrátane slovenských), ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR