Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

21. júna 2015

Ekonomické sankcie Západu: Rusko odpovedá kontaktmi s Čínou



Na snímke ruský prezident Vladimir Putin reční na medzinárnom petrohradskom fóre v piatok 19. júna 2015 v ruskom Petrohrade.



Zdieľať
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin reční na medzinárnom petrohradskom fóre v piatok 19. júna 2015 v ruskom Petrohrade. Foto: TASR/AP
Petrohrad/New York 21. júna (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol na medzinárodnom petrohradskom ekonomickom fóre, ktoré sa konalo 18.-20. júna, rozvoj rusko-čínskych ekonomických vzťahov. Informuje o tom portál amerického denníka Wall Street Journal (WSJ).


V období zmrazených politických a hospodárskych vzťahov Moskvy so Západom v dôsledku ukrajinskej krízy hovoril ruský prezident o úsilí rozvíjať tesnejšie ekonomické kontakty medzi oboma krajinami. Uviedol, že ich vzájomná obchodná výmena by mala v blízkej budúcnosti dosiahnuť 200 miliárd USD (177,01 miliardy eur) ročne, kým vlani bola 85 miliárd USD.

Portál WSJ poukazuje na to, že čínske banky sa v období protiruských sankcií Západu až tak nadšene nehrnú do poskytovania úverov ruským firmám. Ich opatrnosť sa zvýšila čiastočne aj preto, lebo mnohé z nich si nechcú narušiť obchodné vzťahy so Spojenými štátmi. Tento fakt postrehli aj Rusi. Publikácia FinanceAsia, ktorá nedávno vyšla v Hongkongu, priniesla stať námestníka predsedu ruskej štátnej banky pre financovanie zahraničných obchodov VTB, že Čína "hrá na dve strany" a mnohé jej banky nerobia finančné transakcie s ruskými partnermi.

Putin v Petrohrade vyzval Čínu, aby uvoľnila obmedzenia na pohyb kapitálu. Takéto opatrenie by bolo podľa neho ďalším veľkým krokom k rozvoju ich vzájomných hospodárskych vzťahov. Moskva dúfa, že táto liberalizácia by otvorila cestu k prílevu nového čínskeho investičného kapitálu do krajiny.

Americké a európske sankcie vyvolané ruskou intervenciou do ukrajinských záležitostí zabránili spoločnosti Rosnefť, aby získala úvery od západných bánk, ktoré potrebuje na získanie západnej techniky na sprístupnenie ložísk ropy a plynu v juhozápadnej časti Barentsovho mora a v Arktíde, ale neobmedzujú jej právo predávať svoje podiely v západných firmách.

Strategická aliancia medzi koncernom Rosnefť a britským BP sa v piatok (19.6.) upevnila tým, že Rosnefť predala za 750 miliónov USD Britom svoj 20-% podiel v spoločnosti Taas-Jurjach Neftegazodobyča, ktorá pôsobí vo východnej Sibíri. Rusi len neochotne súhlasia s tým, aby sa vlastníkmi ropných a plynárenských polí v krajine stávali zahraniční investori. Avšak teraz došlo zrejme k výnimke preto, lebo predaj polí umožnil Rosnefti získať prepotrebný kapitál v hotovosti.

Šéf Rosnefti Igor Sečin v piatok súčasne podpísal dohodu s koncernom Total o nákupe 16,67-% podielu v nemeckej rafinérii PCK Raffinerie GmBH. Francúzska spoločnosť svoj podiel predala za 300 miliónov USD. Informovala, že podiel predala, lebo v budúcnosti už nechce ropu spracovávať, ale má v úmysle venovať sa len jej ťažbe a ťažbe plynu. Nepriamy podiel Rosnefti v nemeckej rafinérii bol pred touto dohodou 18,75 %.

(1 EUR = 1,1299 USD)

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Novozámčania bojujú petíciou proti výstavbe obchodného centra
<< predchádzajúci článok
A. KISKA: Hlavnou motiváciou mnohých účastníkov protestu bolo násilie