Ekonomické dôsledky Grexitu by eurozóna zvládla ľahko

Frankfurt nad Mohanom/Viedeň 4. júla (TASR) - Grexit, odchod Grécka z eurozóny, nepokladá rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling za hororovú udalosť. "Z finančno-hospodárskeho hľadiska nie," uviedol v rozhovore pre dnešné vydanie denníka Die Presse a dodal: "Vidíme to, finančné trhy zostávajú celkom pokojné. Grexit by Európa ekonomicky zvládla veľmi ľahko. Situácia Grékov by bola oveľa dramatickejšia. Štátny dlh by mu mohol vzrásť z 200 na 400 % hrubého domáceho produktu. Nepriaznivý vplyv by sa však mohol prejaviť predovšetkým na politickom imidži projektu Európa. Jestvuje preto veľmi dobrý dôvod, aby nedošlo k odchodu Grécka z eurozóny. Avšak v prípade nesolventnosti štátu by malo ísť o riadený proces."


"Aj v Rakúsku máme zbieranie podpisov na vystúpenie z EÚ. Žiadosť podpísalo 240.000 ľudí. Pri ôsmich miliónoch jeho obyvateľov sa nad tým netrápim," povedal Schelling a uviedol, že aj v Grécku sa podľa najnovšieho prieskumu vyslovilo 67 % respondentov za zotrvanie v EÚ.

Rakúsko má bilaterálny úver s Gréckom v hodnote 1,56 miliardy eur. Splatný je do roku 2041 a začiatok splátkového obdobia bol stanovený na rok 2020. Rakúsko má v tomto roku ohrozenú len splátku úrokov 7,5 milióna eur. Ďalších 3,9 miliardy eur poukázali Rakúšania eurovalu, Európskemu fondu finančnej stability (EFSF). Existencia fondu nie je ohrozená. Maximálne by mohlo dôjsť k jednorazovému odpustenie dlhu v určitom rozsahu a túto stratu by podľa stanoveného kľúča znášali všetci podielnici EFSF. Európska centrálna banka (ECB) si svoje záväzky voči Grécku riadi sama. A na situáciu je výborne pripravená. Riziko je zvládnuteľné.

Kurzy akcií pred referendom v Grécku neklesli dramaticky

Očakávanie výsledku referenda v Grécku v nedeľu (5.7.) ovplyvňovalo v piatok (3.7.) vývoj hlavného indexu nemeckej akciovej burzy vo Frankfurte nad Mohanom, ale nie dramaticky. Informuje o tom DPA.

Pokles indexu DAX bol najdramatickejší v pondelok (29.6.). Jeho hodnota spadla pod 11.000 bodov, ale v nasledujúcich dňoch sa postupne zotavoval a v piatok uzavrel na hodnote 11.058,39 bodu. Voči pondelkovému východiskovému stavu oslabil do piatkového záveru obchodovania o 3,78 %.

Väčšina ekonómov vidí v nedeľnom referende v Grécku, že bude hlasovaním za Európu alebo proti nej. Vďaka nemu však bude konečne jasno, čo grécky ľud chce.

Burzový expert nemeckej Baader Bank Robert Halver uviedol, že ak väčšina jeho účastníkov bude proti podmienkach veriteľov na pokračovanie pomoci, odchod krajiny z eurozóny sa výrazne priblíži. Také rozhodnutie by sa malo na trhoch prejaviť poklesom kurzov akcií. Ak by Gréci podmienky prijali, mal by na burzách nastať vzostup, a to aj v prípade, ak by sa pozitívnym výsledkom hlasovania problémy hneď nevyriešili.

Tento týždeň vývoj na akciových burzách neovplyvňovala len vrcholiaca grécka dráma. Čoraz silnejším faktorom sa stáva očakávaná zmena úverovej politiky americkej centrálnej banky, Fedu a Anglickej banky. Na budúci týždeň vo štvrtok (9. 7.) uverejnia vo Washingtone protokol z rokovania vedenia Fedu, ktoré sa uskutočnilo 17. júna. Vtedy na jeho programe bola aj zmena úrokových sadzieb ústavu. V piatok bude o úrokových sadzbách vedenie Bank of England.

V piatok sa však pozornosť znovu sústredí na Atény. Grécko bude mať posledný termín na splatenie niekoľkých miliárd eur, ktoré pred časom získala predajom vládnych krátkodobých dlhopisov. Ak sa neuspokoja pohľadávky súkromných veriteľov, ratingové agentúry budú mať ďalší dôvod, aby dôveryhodnosť krajiny znížili ešte na nižšiu úroveň.

V piatok (3.7.) klesli aj ďalšie hlavné indexy svetových akciových búrz. Podľa údajov portálu amerického denníka Wall Street Journal londýnsky index FTSE sa prepadol o 0,67 %, francúzsky CAC oslabil o 0,57 %. Rovnako o 0,57 % sa znížila aj hodnota amerického indexu Dow Jones Industrial Average (DJIA), ale japonský Nikkei stúpol o 0,08 %. Čínske indexy Shanghai a Hang Seng sa prepadli o 5,77 respektíve 0,83 %. Pokles čínskych indexov však súvisí s vývojom domácej ekonomiky.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR