EK: Oživenie hospodárskeho rastu EÚ ohrozujú najmä vonkajšie faktory

Brusel 4. februára (TASR) - Európske hospodárstvo vstupuje už do štvrtého roku oživenia, pričom rast poháňaný najmä spotrebou mierne stúpa. Uviedli to dnes predstavitelia Európskej komisie (EK) na tlačovej konferencii o hospodárskej zimnej prognóze na rok 2016.


Exekutíva EÚ upozornila, že veľká časť svetového hospodárstva čelí veľkým výzvam, čo zvyšuje aj riziká súvisiace s rastom v Európe.

Zo zimnej hospodárskej prognózy EK vyplýva, že celkovo sa výhľad rastu od jesene zmenil iba málo a existuje riziko, že rast môže byť horší, než sa predpokladalo. Najmä v dôsledku vonkajších faktorov.

Komisia očakáva, že niektoré faktory podporujúce rast budú intenzívnejšie a pretrvajú dlhšie, ako sa predpokladalo - nízke ceny ropy, priaznivé podmienky financovania a nízky výmenný kurz eura.

Rizikom pre hospodárstvo sú však nové výzvy: pomalší rast v Číne a iných rozvíjajúcich sa ekonomikách, slabší globálny obchod a tiež geopolitická neistota.

Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis pred novinármi potvrdil, že oživovanie v EÚ pokračuje, pričom rast zostal vo všeobecnosti v súlade s predchádzajúcou prognózou z jesene.

"Musíme však zostať pozorní. Mierny rast v Európe čelí rastúcim ťažkostiam – od pomalšieho rastu na rozvíjajúcich sa trhoch, napríklad v Číne, po slabý globálny obchod a geopolitické napätie v susedných regiónoch Európy," uviedol Dombrovskis. Podľa jeho slov bude dôležité pokračovať v štrukturálnych reformách, ktoré pomôžu rastu hospodárstiev krajín EÚ, odolať možným šokom a zlepšiť pracovné príležitosti pre Európanov.

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici dodal, že európske hospodárstvo podporované lacnou ropou, kurzom eura a nízkymi úrokovými sadzbami túto zimu úspešne zvláda nové výzvy. Priznal však, že slabšie globálne prostredie predstavuje isté riziko a znamená, že EÚ musí byť dvojnásobne ostražitá.

V tomto a budúcom roku zostane podľa očakávaní EK hlavnou hnacou silou rastu súkromná spotreba podporovaná zlepšujúcim sa trhom práce a rastúcimi reálnymi disponibilnými príjmami. Z rastúceho dopytu, z priaznivých podmienok financovania a postupného zmierňovania tlaku na znižovanie pákového efektu by mali profitovať aj investície.

Zimné prognózy predvídajú, že zamestnanosť bude mierne rásť - z vlaňajších 1,6 % sa zvýši v tomto roku na 1,7 % a v roku 2017 dosiahne 1,9 %. EK očakáva, že nezamestnanosť v EÚ klesne z 9,5 % v roku 2015 na 9,0 % v tomto roku a na 8,7 % v budúcom roku. Pokles nezamestnanosti by mal byť výraznejší v tých členských štátoch, v ktorých sa vykonali reformy trhu práce.

Z hľadiska celkového deficitu verejných financií v eurozóne sa očakáva, že vďaka výraznejšej hospodárskej činnosti a tiež vďaka nižším úrokovým výdavkom bude tento deficit klesať. Deficit verejných financií v eurozóne podľa očakávaní klesol v roku 2015 na 2,2 % HDP (2,5 % v EÚ) a tento rok by sa mal znížiť na 1,9 % HDP (2,2 % v EÚ) a na 1,6 % HDP v roku 2017 (1,8 % v EÚ).

Zámery fiškálnej politiky eurozóny by podľa očakávaní mali mierne podporiť oživenie hospodárstva v tomto roku, kým na úrovni celej EÚ sú zámery fiškálnej politiky aj naďalej skôr neutrálne.

Pomer dlhu k HDP v eurozóne podľa zimnej prognózy klesne zo svojho vrcholu na úrovni 94,5 % v roku 2014 (88,6 % v EÚ) na 91,3 % v roku 2017 (85,7 % v EÚ).

Komisia upozornila, že v zimnej prognóze sa zohľadňujú všetky dostupné relevantné údaje a faktory vrátane predpokladov týkajúcich sa vládnych politík do 22. januára 2016.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR