EK navrhla po roku 2020 výrazne zvýšiť rozpočet pre bezpečnosť

Brusel 13. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu navrhla, aby v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (2021 – 2027) došlo k výraznému zvýšeniu financovania bezpečnosti - zo súčasných 3,5 miliardy eur na 4,8 miliardy eur.


Komisia uviedla, že v kontexte čoraz komplexnejších hrozieb s medzinárodným charakterom môžu finančné prostriedky EÚ prispieť k vybudovaniu Únie, ktorá bude odolávať bezpečnostným výzvam a dokáže lepšie reagovať na núdzové situácie.

Exekutíva EÚ preto okrem 2,5 miliárd eur v rámci posilneného Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) vyčlenila 1,2 miliardy eur aj na bezpečnejšie vyraďovanie z prevádzky jadrových zariadení v niektorých členských štátoch, čo sa týka aj Slovenska, a suma 1,1 miliardy eur by mala ísť na posilnenie agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti.

"Keď ide o bezpečnosť a ochranu našich občanov, nesmieme zaháľať ani mať hlboko do vrecka. Na nadchádzajúce obdobie zvyšujeme rozpočet na oblasť bezpečnosti o jednu tretinu – na 4,8 miliardy eur," uviedol eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos. Podľa neho tým EK pomáha členským štátom lepšie sa pripraviť na budúce bezpečnostné výzvy a nečakané núdzové situácie.

Eurokomisia zdôraznila, že nechce zdvojovať úsilie členských štátov v bezpečnostnej oblasti, ale dopĺňať ho a prepájať sily v EÚ aj mimo nej.

Posilnený Fond pre vnútornú bezpečnosť by mal podľa návrhu EK dostať dvojnásobne viac zdrojov ako má v súčasnosti - z jednej miliardy eur na 2,5 miliárd eur. Posilnený ISF bude mať tri nové ciele: zvýšenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva EÚ; zintenzívnenie spoločných cezhraničných operácií a posilnenie kapacít na boj proti zločinu a jeho prevenciu, a boj proti radikalizácii.

Členské štáty z ISF dostanú 1,5 miliardy eur na dlhodobé zabezpečenie odolnosti. Zvyšná jedna miliarda sa vyhradí na nepredvídané bezpečnostné výzvy.

Rozpočet vo výške takmer 1,1 miliardy eur, ktorý nie je zahrnutý v tomto fonde a predloží sa osobitne, bude určený na posilnenie agentúr EÚ v oblasti bezpečnosti – Európsky policajný úrad (EUROPOL), Agentúra EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

V rámci tejto časti dlhodobého rozpočtu chce EK prispieť aj k bezpečnému vyraďovaniu jadrových zariadení z prevádzky. Ide o programy pomoci EÚ, ktoré majú za cieľ pomáhať členským štátom v procese likvidácie a odstavovania jadrových zariadení v poslednej etape ich životného cyklu a zároveň dodržiavať najvyššiu úroveň bezpečnosti. V období 2021 – 2027 Únia poskytne cielenú finančnú podporu vo výške 118 miliónov eur na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a 552 miliónov eur na ich vyraďovanie v Litve.

Ďalších 348 miliónov eur sa pridelí výskumným zariadeniam EK na účely vyraďovania zariadení z prevádzky a nakladania s rádioaktívnym odpadom a 160 miliónov eur sa vynaloží na podporu opatrení všeobecnej jadrovej bezpečnosti a ochrany.

Komisia takisto navrhla posilniť mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom systému rescEU. Plánuje naň vyčleniť 1,4 miliardy eur.

Spravodajca TASR Jaromír Novak


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR