EK bije na poplach kvôli vysokému znečisteniu ovzdušia v Európe

Brusel 16. októbra (TASR) - Znečistenie ovzdušia je na prvom mieste medzi príčinami úmrtí v EÚ, spôsobenými zlým stavom životného prostredia. Eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik, s odvolaním sa údaje Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) v utorok pripomenul, že v roku 2010 zlý stav ovzdušia spôsobil vyše 400.000 predčasných úmrtí v EÚ. To je desaťkrát viac úmrtí než pri dopravných nehodách.

Potočnik zdôraznil, že ide o obrovské náklady vynakladané na zdravie občanov a veľké hospodárske straty. Európska komisia (EK) odhaduje, že v roku 2010 sa externé náklady pohybovali v rozmedzí od 330 miliárd do 940 miliárd eur.

Sem treba zarátať aj priamy dopad na hospodárstvo, ak zoberieme do úvahy 100 miliónov stratených pracovných dní ročne, čo sa dá vyčísliť na 15 miliárd eur v podobe stratenej produktivity.

Zlý stav vzduchu, ktorý dýchame pridáva ďalšie 4 miliardy vo forme nákladov za zdravotnú starostlivosť z dôvodu hospitalizácií. Ide o choroby spojené s dýchacími cestami a kardiovaskulárne choroby.

EEA, ktorá má sídlo v Kodani, vo svojej správe upozornila, že kým emisie určitých znečisťujúcich látok sa výrazne znížili v posledných desaťročiach, výraznejšie používanie automobilov s naftovým motorom a nárast spaľovanie dreva v domácnostiach ako lacnejšia alternatíva k plynu, viedli k rozšíreniu ďalších druhov škodlivých látok vo vzduchu.

Európski regulátori chcú ešte do konca tohto roka navrhnúť sprísnenie limít EÚ pre mikroskopické častice (PM) a iné znečisťujúce látky. PM sú definované ako zmes drobných častíc, ktoré obsahujú kvapôčky kyseliny, kovu, zeminy, prachu peľu. Hlavným zdrojom ich vzniku je spaľovanie biomasy a uhlia.

V roku 2011 celkom 22 z 27 členských krajín EÚ, vrátane SR, prekročilo denné limity pre PM, zatiaľ čo ešte prísnejšie, ale nezáväzné limity stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) boli prekročené na väčšine monitorovacích staníc v Európe.

EEA upozornila, že z 33 sledovaných európskych krajín najčastejšie boli ročné limity mikročastíc PM prekračované v Poľsku a Taliansku, potom na Slovensku a na Balkáne. Na Slovensku v roku 2011 namerali aj vyššie koncentrácie čiastočiek kovov, ako je povolený európsky limit. Slovensko bolo v tomto roku treťou najhoršou európskou krajinou, ktorá prekročila európske limity.

Slovensko je tretie od konca aj v oblasti znečistenia oxidom dusičitým a oxidom siričitým, hoci stanovené európske limity pri oboch látkach spĺňa.

Komisár Potočnik v tejto súvislosti uviedol, že pre EÚ by malo byť realistické splniť pokyny WHO najneskôr do roku 2050 a EK by sa medzitým mala zamerať na splnenie dočasných cieľov.

"Je to plán na to, ako môžeme žiť dlhšie, žiť zdravšie a lepšie chrániť naše krehké ekosystémy," povedal Potočnik o cieľoch WHO pri prezentovaní správy EEA.

EÚ sa v poslednom desaťročí vďaka prísnejším predpisom podarilo znížiť o 50 percent emisie oxidu siričitého, ktorý spôsobuje kyslé dažde. Emisie oxidu uhoľnatého klesli o tretinu. Na druhej strane množstvo PM a prízemného ozónu vo vzduchu kleslo len mierne.

"Veľké časti populácie žijú v nezdravom životnom prostredí, ktoré nespĺňa platné normy," uviedol pre médiá výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx.

Prísnejšie limity pre PM môžu predstavovať ekonomické problémy pre vlády krajín EÚ, z ktorých mnohé mali problémy presadiť existujúce limity platné od roku 2010.

EEA upozorňuje, že znečistenie časticami PM je hrozbou najmä v mestských oblastiach, kde predstavuje najväčšie riziko pre ľudské zdravie. Škodlivé častice sa priamo z pľúc môžu dostať do krvného obehu.

Správa EEA uvádza, že v rokoch 2009 a 2011 až 96 percent obyvateľov miest v EÚ bolo vystavených koncentráciám jemných častíc a až 98 percent bolo ovplyvnených vyššími úrovňami prízemného ozónu než aká povoľujú predpisy WHO.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR