Egyptológovia zo SR ukázali, ako vyzeralo staroveké osídlenie v Egypte

Bratislava 7. mája (TASR) - Slovenskí egyptológovia viac ako desaťročie skúmajú archeologickú lokalitu Tell el-Retábí. Najzaujímavejšie výsledky výskumu sa rozhodli prezentovať prostredníctvom digitálneho 3D modelu a vizualizácie, v ktorej ukázali, ako vyzeralo staroveké osídlenie v Egypte pred 3500 rokmi.


"V takmer štvorminútovej animácii je zachytený vývoj tejto lokality najmä v turbulentnom období od Druhého prechodného obdobia až do nasledujúcej Novej ríše (17. až 12. storočie pred n. l.), ktoré vykazuje zaujímavé paralely aj pre súčasnosť - Tell el-Retábí zažila spoločenské krízy, klimatické zmeny aj migrácie obyvateľstva," informovala o tom TASR Renata Rábeková z Nadácie Aigyptos, ktorá archeologický výskum v Egypte podporuje. Vizualizácia celkového vzhľadu staroegyptskej lokality Tell el-Retábí je spracovaná na základe dosiaľ zdokumentovaných nálezov architektúry a jej vývoja - od obyčajných domov až po faraónsku pevnosť.

Slovenskí egyptológovia, archeológovia a ďalší odborníci sa podieľajú na interdisciplinárnom výskume egyptskej lokality Tell el-Retábí od roku 2007. "Od roku 2013 sa realizuje spoločný poľsko-slovenský archeologický výskum v spolupráci Nadácie Aigyptos a Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied za slovenskú stranu a Archeologického ústavu Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie za poľskú stranu," ozrejmila.

Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v severovýchodnej časti Egypta, vo Wádí (po arabsky údolí) Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig (staroveký Bubastis) a Ismaílía, asi 100 km východne od Káhiry. V staroveku bola strategickým miestom. Wádí Tumilát chránilo pred útočníkmi prístup k najstarším staroegyptským centrám Memfide a Heliopolu. Prechádzali ním obchodné karavány, beduíni, ako aj egyptské vojenské oddiely v rámci početných výprav do Syropalestíny. Obývaná bola aj ázijským obyvateľstvom, tzv. Hyksósmi, ktorí dokonca v Druhom prechodnom období (17. - 16. storočí pred n. l.) ovládli veľkú časť krajiny. Najnovšie nálezy napovedajú, že na histórii osídlenia Tell el-Retábí mali záhadní Hyksósi významný podiel.

Po porážke Hyksósov a v období Novej ríše (16. - 11. storočie pred n. l.) tam vzniklo staroegyptské sídlo, zapojené do diania v tejto časti krajiny i v zahraničí. "V závere tohto obdobia tu faraóni Ramesse II, Merenptah a Ramesse III dali vybudovať monumentálne vojenské pevnosti, ktoré chránili Egypt pred útokmi tzv. morských národov. Podľa nálezov kamenných blokov s reliéfnou výzdobou je možné predpokladať, že v pevnostiach existoval chrám boha Atuma," dodala Rábeková s tým, že počas desiatich rokov archeologického výskumu bolo na lokalite objavených viacero jedinečných stavieb z približne 17. až 12. stor. pred n. l. – murované hyksóske hroby, budovy, obydlia, dielne, pevnosť s hradbami a monumentálnou bránou (migdolom), ubikáciami vojakov.

"Nechýbajú však ani neskoršie pamiatky - budovy, stajne, či bloky z chrámu z 11. – 7. storočia pred n. l.. Lokalita bola intenzívne osídlená minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Egypte okolo prelomu letopočtov," uzavrela.

Vizualizácia je dostupná na www.aigyptos.sk.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR