Edita Sipeky si prežila svoje peklo

.Známa cvičiteľka Edita Sipeky sa zviditeľnila knihami o chudnutí, ktoré patria v súčasnosti medzi najpredávanejšie. Ešte pred štyrmi rokmi vážila vyše 90 kíl, dnes nosí nohavice číslo 38. Pôvodným povolaním je gastronomička.
Málokto však o nej vie, že sa vrátila z emigrácie a jej príbeh je hodný sfilmovania. Aj ona chcela okúsiť svet a zažiť voľnosť...
V roku 1983 bola s manželom na dovolenke a tam sa rozhodli  emigrovať. Kvôli synovi, ktorý zostal doma, sa však vrátila, ale manžel prešliapal hranicu 30 kilometrov do Nemecka. Po návrate domov prišlo peklo. „Zobrali mi doklady, vypočúvali, sledovali. Neskôr som si vydupala, že môžem vycestovať. Zastavila som sa niekde na pumpe a vykradli mi celé auto. Z odchodu za manželom nebolo nič,“ spomína Edita. Nasledovalo dlhých šesť rokov čakania, počas ktorých strávila  s mužom chvíle iba jedenkrát týždenne v telefonickom kontakte. Stále bola bez dokladov. Rozhodla sa teda rozviesť a vydala sa za Američana. Ani tak jej však nechceli vrátiť pas. „Opäť som si ho vydupala. Odišla som do Maďarska a manžel prišiel za mnou. Mysleli sme si, že prejdeme legálne do Rakúska, pretože muž mal nemecký pas. Boli sme naivní. Kopli nás do zadku s tým, že nás zavrú. Začali sme teda rozmýšľať, čo teraz. Podplatili sme chlapíka, ktorý predával papriku, dali sme mu všetky peniaze, ktoré sme mali, a on nám vysvetlil, ako prejdeme. Náhodou sme prešli do koridoru na hranici a zablúdili sme. Nebol to žiadny žart. Otočili sme sa a našli správnu cestu. Prešli sme s autom cez kukuričné pole do Rakúska a boli sme konečne za vodou. Potom sme už išli rovno do Nemecka.“
Edita sa rozviedla a znovu sa s prvým manželom vzali. V Nemecku sa im narodilo druhé dieťa. Za šesť rokov, čo manžel žil v nemeckom Stuttgarde, založil štyri reštaurácie. Je naňho hrdá, pretože odišiel so  sto  markami. Ona už prišla do hotového. V Nemecku nikdy nepracovala, zostala ako haus frau, teda žena v domácnosti. Keď padol režim, na rok - tak to plánovali pôvodne - prišli na Slovensko. A už neodišli. Ale syn zostal v Berlíne.
Edita hovorí, že v Nemecku je všetko. Mnohí sú však naivní a nevedia sa vo svete presadiť. Nemecko jej dalo veľa, ľudia sa tam nepredbiehajú ani v kariére, ani v obchode. Naučila sa spoliehať na vlastné sily. Zahraničie podľa nej dáva šancu utvrdiť sa, že som dobrý.
Po návrate sa im nestalo, že by ich niekto odsudzoval. Avšak prekvapilo ich, že na miestach, kde sa vybavujú papiere, stále sedia tí istí ľudia.
Odišli by ste ešte? „Keď sa pozerám na dnešnú dobu a spoločnosť na Slovensku, veľmi mi to pripomína obdobie, v ktorom som sa rozhodla odísť. Sama som niekedy uvažovala, prečo sme vlastne odišli. Prišla som na to, že nikdy som nechcela byť zahrnutá do sivej masy. Chcela som byť svoja,“ uzavrela Edita Sipeky.
Alena Horváthová-Čisáriková