Edíciu Slovenský film 60. rokov uzavrie Hanákov hraný debut 322

Režisér Dušan Hanák má za sebou ako jediný z režisérskej generácie debutujúcej na konci 60. rokov (Hanák, Havetta, Jakubisko) viacročné skúsenosti s nakrúcaním dokumentov. V rokoch 1967 až 1969 ich načas vymenil za nakrúcanie hraného debutu 322, v ktorom rozpráva komorný psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti. Film vznikol na námet poviedky Jána Johanidesa Potápača priťahujú pramene mora (vyšla v zbierke Súkromie). Život, hodnoty a ideály v ňom prehodnocuje nevyliečiteľne chorý človek. Svoju chorobu chápe ako trest za nehumánne činy, ktoré vykonal v 50. rokoch. V životnej kríze a pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou a životom sa musí porátať sám. Ako uviedol Hanák, literárna postava kuchára Lauka nemala žiadne politické pozadie. "Prišiel som s motívom viny hlavného hrdinu, ktorý sa kedysi angažoval v čistkách a v akcii združstevňovania a zaujal ma rozpor, že táto postava by mohla byť dobrým človekom. Pomáhal mi pri tom aj môj silný osobný pocit relativity hodnôt. Navyše, v tom období sa akosi nehodilo, aby vo filme mladého režiséra bol ústrednou postavou komunista," vysvetlil. Spolu s kolegami patriacimi do novej vlny sa zameriaval na život autentických ľudí z ulice.

Scenár k filmu 322 schválili v roku 1967, ale realizovaný bol až počas okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Film dokončil Hanák v čase nastupujúcej normalizácie, čo spôsobilo, že posun v interpretácii hlavnej postavy zasiahol vtedajšiu moc na citlivom mieste. "Negatív môjho debutu mal byť spálený. Okupácia napokon spôsobila aj cenzúrne zásahy a dlhoročný zákaz premietania filmu, ktorý sa potom už nikdy nedostal k bežnému divákovi,“ prezradil Hanák. V roku 1969 videla snímku 322 na súkromnej projekcii v Bratislave riaditeľka Medzinárodného filmového festivalu v Mannheime Fee Vaillant. Jednu filmovú kópiu tajne previezla do zahraničia a aj napriek nesúhlasu Československého Filmexportu uviedla film vo festivalovej súťaži, kde získal Veľkú cenu mesta Mannheim.

V snímke 322 si zahrali poprední českí a slovenskí filmoví herci ako Václav Lohniský, Josef Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík, poľská herečka Lucyna Winnicka, ale aj neherci a známe postavy z bratislavských ulíc. Nehercov dokonca využíval i v ostatných hraných filmoch. "V mojich filmoch hrajú sami seba. Veľmi často hovoria svoje vlastné vety a myšlienky, pohybujú sa vo svojich prostrediach a situáciách, ktoré sú im blízke. Sú to osobnosti, prinajmenšom rovnocenné komukoľvek pred alebo za kamerou. Mojou úlohou je ponúknuť im spoluprácu, zasadiť ich príbeh alebo charakter do kontextu filmu a nájsť im spoluhráčov, s ktorými by sa cítili dobre, čo sa týka aj členov štábu," povedal Hanák. Rád kombinuje pred kamerou hercov a nehercov, ale zároveň upozorňuje, že nie každý „akademický profesionál“ takú konfrontáciu zvládne. "Vážim si ľudí, ktorí sa vedia porozprávať aj so zametačom a neuzatvárajú sa do ulity svojej nadradenosti. Neherec nás môže upútať bezprostrednosťou a obnaženou ľudskosťou,“

V DVD edícii Slovenský film 60. rokov vyšlo spolu deväť DVD. Tvoria ju základné diela slovenskej kinematografie. Ako prvý titul vyšiel 26. septembra Jánošík I, II v réžii Paľa Bielika. Nasledovali filmy Pieseň o sivom holubovi (1961), Slnko v sieti (1962), Boxer a smrť (1962), Organ (1965), Drak sa vracia (1967), Deň náš každodenný... (1969), Kristove roky (1967) a Slávnosť v botanickej záhrade (1969). Ako posledný titul uvedú na trh DVD s filmom 322. Všetky DVD obsahujú aj bonusy, a to časopis, informácie o filme, ohlasy z tlače, profily tvorcov a fotogalériu. Majú tiež slovenské a anglické titulky. Každé DVD obsahuje ako predfilm jeden dobový Týždeň vo filme. Filmy Jánošík I a II a Organ sú doplnené o komentár pre nevidiacich.

(SITA)