ECB zaznamenala prvé náznaky stabilizácie ekonomiky eurozóny

Frankfurt nad Mohanom 12. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) zaznamenala prvé povzbudzujúce signály, že spomaľovanie hospodárskeho rastu eurozóny sa napriek „pretrvávajúcim globálnym neistotám“ začína ustaľovať. Uviedla to vo štvrtok nová prezidentka banky Christine Lagardová.


„Sú tam počiatočné znaky stabilizácie spomaľujúceho hospodárskeho rastu,“ informovala o tom Lagardová novinárov na svojej prvej tlačovej konferencii ako prezidentka ECB.

Pripomenula tiež, že kým výroba v regióne zostala slabá v dôsledku napätia vo svetovom obchode, sektory služieb a stavebníctva sú stále „odolné“.

Šéfka ECB vo štvrtok mierne znížila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v roku 2020 na 1,1 % z predchádzajúcich 1,2 %, ale v nasledujúcich dvoch rokoch 2021 a 2022 očakáva jej zrýchlenie, a to na 1,4 %.

V prípade inflácie banka vo štvrtok, naopak, mierne zvýšila svoj odhad na rok 2020 na 1,1 % z 1 %. A predpovedala, že do roku 2022 dosiahne miera inflácie 1,6 %, aj keď v roku 2021 bude nižšia ako pôvodne očakávaných 1,4 %.

Lagardová na svojej prvej tlačovej konferencii v úlohe šéfky ECB vyhlásila, že bude mať „vlastný štýl“, a varovala pozorovateľov, aby neporovnávali jej výroky s vyhláseniami jej predchodcu Maria Draghiho a nevykladali si ich po svojom. Zdôraznila, že nezvýhodňuje jeden menový postoj pred druhým, ale jej cieľom je robiť správne rozhodnutia pre eurozónu.

„Mám svoj vlastný štýl,“ povedala. „Budem sama sebou a pravdepodobne iná. Nie som ani holubica, ani jastrab, ale sova,“ povedala.

V žargóne centrálnej banky sa holubice považujú za stúpencov voľnejšej menovej politiky a dravé jastraby za zástancov tvrdej línie.

Pravidelné zasadnutia ECB, na ktorých sa rozhoduje o menovej politike, sú ostro sledované. A dnes ešte pozornejšie ako inokedy, pretože bolo prvé pod taktovkou Lagardovej.

Nová šéfka ECB zároveň uviedla, že na budúci mesiac spustí banka veľkú „strategickú revíziu“ nástrojov a cieľov, prvú od roku 2003.

Spresnila, že revízia sa začne počas januára a banka by ju chcela mať hotovú do konca roku 2020. Preskúma sa pritom „každý kameň“ a zvlášť „veľké zmeny“, ku ktorým došlo v banke v uplynulých rokoch. Zameria sa tiež na výzvy, ktoré so sebou prináša zmena klímy a technologický pokrok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR