E. HARISSOVÁ: Pomalý rozpad Británie nie je strašenie

Bratislava 25. júna (TASR) – Európska únia po piatkovom (24.6.) vyhlásení výsledkov referenda vstúpila do veľkej neznámej. "Je tu atmosféra šoku. Ešte aj tí ľudia, ktorí volili exit, sú zatiaľ ticho. Poslancom bolo povedané, aby sa snažili udržať jednotu a kľud. Je ešte veľmi skoro na to, aby sme robili k celej situácii závery,“ povedala po vyhlásení výsledkov britského referenda pre TASR Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.


Profesorka upozorňuje na to, že Veľká Británia bude mať ešte problémy kvôli Škótsku, ktoré bude možno žiadať nové referendum, i kvôli Severnému Írsku a Schengenu. "Pomalý rozpad Británie nie je strašenie, ale reálna možnosť. Je v tom určitá irónia, že nakoniec anglický nacionalizmus môže viesť k rozpadu Británie. Tento príbeh už poznáme a Briti nie sú až takou výnimkou, ako si myslia,“ uvádza s tým, že piatok považuje za smutný deň. Výsledky referenda mali vplyv i na hodnotu britskej libry, ktorá podľa politologičky klesla na najnižšiu hodnotu od roku 1985.

Osud Slovensku podľa jej slov priniesol veľmi dôležitú úlohu a teraz už ide len o to, aby sa EÚ aj jej princípy udržali. "Prvé mesiace po tomto šoku budú veľmi dôležité a slovenské predsedníctvo bude hrať aktívnu úlohu,“ dodala.

Súčasná situácia podľa nej nebude problémom pre Slovákov, ktorí v Británii pracujú. "Exit neplatí prvé dva roky, pokiaľ sa riešia zákony, pretože na vzniknutú situáciu neexistuje žiadna formula a dnes sa ešte nedá celkom predpovedať, ako to bude vyzerať o niekoľko mesiacov,“ povedala politologička.

Karas: Referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť

Bratislava 25. júna (TASR) - Nastavenie vzťahu EÚ s Veľkou Britániou bude citlivé aj pre budúcnosť únie. Ak sa totiž EÚ pred Britániou skloní a poskytne jej najvyššie výhody aj po jej odchode, bude to len akcelerovať snahy o vystúpenie aj v iných krajinách, ktoré by si chceli vybrať len zlaté vajcia bez záväzkov. Pre TASR to uviedol expert na právo EÚ Viliam Karas.

"Predpokladám preto ráznejší postoj zo strany EÚ, aby si zachovala integritu a dala najavo, že je výhodou byť členom," povedal Karas. Podľa jeho slov Británia predloží scenár ideálneho vzťahu s úniou, aký by chcela mať, tá však na to nemusí reagovať. "Budú to ťažké rokovania, nakoľko Británia sa bude snažiť zachovať si čo najviac ekonomických výhod, ktoré jej z členstva v EÚ vyplývajú," odhadol.

Na margo samotného procesu vystúpenia Británie Karas uviedol, že referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť. "Premiér David Cameron by mal oficiálne v inštitúciách EÚ odkomunikovať rozhodnutie Britov. Potom sa spustí oficiálny úradný postup v zmysle článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý predpokladá možnosť, aby členský štát úniu opustil. Ak to oznámenie príde, mal by sa spustiť samotný proces vystúpenia," uviedol analytik.

Proces vystúpenia však nie je podľa jeho slov ničím radikálnym. "Lisabonská zmluva poskytuje dvojročné obdobie na negociácie a rokovania o podmienkach vystúpenia. Každý si totiž uvedomuje, že nie je možné naraz useknúť takúto dlhú cestu, useknúť vzájomné prepojenia a závislosti. Preto padne dohoda, ako to bude vyzerať, ak Británia viac nebude členským štátom, teda aký bude vzťah medzi úniou a Veľkou Britániou," vysvetlil.

Za dôležitú tu považuje pozíciu Spojeného kráľovstva. "Ten vzťah môže byť od úplnej nezávislosti, aký majú hociktoré iné štáty sveta, až po intenzívnejšie vzťahy, ako má Švajčiarsko, Lichtenštajnsko či Nórsko," podotkol Karas.

Na otázku, či sa dá výsledok referenda v Británii obísť, expert odvetil, že otázka by mala byť adresovaná skôr britským ústavným právnikom. "Pokiaľ ja mám informácie, tak referendum je nejaký podklad pre rozhodovanie britského parlamentu, ktorý by mal definitívne potvrdiť jeho výsledok. A z toho, čo bolo komunikované, vidí sa to ako nezvratný proces," zdôraznil.

Samotné vystúpenie z EÚ prirovnal Karas k predvstupovým rokovaniam. "Vtedy máte najskôr politické rozhodnutie, že chcete vstúpiť. Druhá strana vám prednesie podmienky a skúma sa, či ich spĺňate a dohaduje sa kompromis, ak je vôbec možný. V tomto prípade je to v opačnom garde, keď jedna strana oznámi, že vystupuje a mala by aj odkomunikovať, ako by chcela, aby to následne vyzeralo. Tu predpokladám vytvorenie vyjednávačských tímov z oboch strán, ktoré budú prechádzať jednotlivé požiadavky Británie," konštatoval.

Dramaticky nevidí ani situáciu tisícov Slovákov, ktorí v Británii v súčasnosti pracujú. "U tých, ktorí sú v regulárnych pracovných pomeroch, nepredpokladám, že by sa im zmenil status. Problém nastane v prípadoch, kde by chceli na trh vstúpiť noví zamestnanci. Lebo ak dôjde k vystúpeniu Británie z EÚ a nedôjde k iným dohodám, tak to pre nás bude cudzí trh s obmedzeniami a bude na rozhodnutí britských úradov, či niekto získa, alebo nezíska pracovné povolenie. Ale ja predpokladám, že obsahom dohody o vystúpení bude aj úprava týchto slobôd a dôjde k zachovaniu niektorých minimálnych štandardov vrátane voľného pohybu, tovarov, služieb a pracovnej sily," uzavrel Karas.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR