DZURINDA: Únia nebude s Lukašenkom diskutovať

Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda a jeho nemecký náprotivok Guido Westerwelle (zľava.)Foto: SITA/APBRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) – Európska únia nebude diskutovať s Bieloruskom, kým bude vo väzení sedieť čo len jediný politický väzeň, povedal vo štvrtok minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) po stretnutí rozšíreného ministerského stretnutia krajín V4 s krajinami Východného partnerstva. "Krajina, kde vládne totalita, nemá žiadnu budúcnosť," odkázal bieloruskému režimu Alexandra Lukašenka.


Námestníkovi bieloruského ministra zahraničných vecí Valerijovi Voroneckému Dzurinda pripomenul vlastnú skúsenosť s neslobodou z obdobia komunizmu aj z polovice deväťdesiatych rokov. "Len demokracia, len vernosť hodnotám, ako sú ľudské práva, pluralitná spoločnosť a demokracia, môže priniesť ľuďom v Bielorusku vyšší životný štandard," myslí si šéf slovenskej diplomacie.

Dzurinda síce nevie, ako Lukašenko s uvedeným postojom naloží, je však presvedčený, že únia bude hovoriť jedným hlasom. "Nikto nebude s jeho režimom spolupracovať," podčiarkol minister. Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle pripomenul, že transformácia môže byť úspešná a demokratický rozvoj prináša aj ekonomický úspech. Ukázal to práve na úspešnom príbehu krajín V4. Zdôraznil, že na demokratických hodnotách musí EÚ trvať, pretože únia zďaleka nie je len spoločným trhom, ale predovšetkým zoskupenie založené na hodnotách.

Na rozšírenom zasadnutí ministrov V4 sa zúčastnili aj reprezentanti ďalších krajín Východného partnerstva, medzi ktoré okrem Bieloruska patrí Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Dzurinda povedal, že tie z krajín, ktoré sa budú rýchlejšie modernizovať a reformovať, by aj mali mať viac výhod, než ostatné.



Európska únia by mala na režim autoritárskeho bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vyvinúť väčší tlak a donútiť ho, aby okamžite prepustil všetkých politických väzňov. Vo štvrtok to na konferencii o globálnej bezpečnosti GLOBSEC 2011 povedal jeden z najprominentnejších bieloruských opozičných politikov Alexander Milinkievič, ktorý v roku 2006 kandidoval v prezidentských voľbách proti Lukašenkovi. Napriek tomu, že skončil na druhom mieste, podľa oficiálnych výsledkov ho podporilo len 6 percent obyvateľov. Samotný Lukašenko vo voľbách jednoznačne zvíťazil so ziskom viac ako 82 percent hlasov, medzinárodní pozorovatelia však toto hlasovanie označili za zmanipulované.


Milinkevič: Únia by mala na Lukašenka viac zatlačiť

"Najdôležitejšie je prepustiť politických väzňov," vyhlásil Milinkievič. Opozičný politik síce odmietol zhodnotiť vyhliadky na zmenu režimu v tejto "poslednej európskej diktatúre", podpora opozičných hnutí zo strany Európskej únie je však podľa neho veľmi dôležitá. "Pomoc EÚ by sa mala sústrediť na existujúce projekty. My musíme byť ich iniciátormi," zdôraznil. Na konferencii v Bratislave sa objavil aj ďalší významný bieloruský opozičný politik a bývalý politický väzeň Alexander Kazulin. V Bielorusku dnes podľa neho vládne "stalinistický režim" a situáciu vo svojej domovine prirovnal k rúcajúcim sa autoritárskym režimom v Severnej Afrike.

Lukašenko sa ocitol pod zvýšeným tlakom zo strany Západu najmä po nedávnych prezidentských voľbách z 19. decembra, v ktorých sa mu opäť podarilo obhájiť najvyšší post v krajine. Obyvatelia Minska následne vyšli do ulíc, aby vyjadrili nesúhlas s jeho režimom, na čo úrady zareagovali brutálnym zákrokom. Únia reagovala obnovením pozastavených sankcií voči Lukašenkovi. Ako uviedol Dzurinda v stredu na tlačovej besede, hlas v únii musí byť jednotný. „My sme svoju kalváriu prešli. Mnohí si ju nepamätajú. Mnohí tejto kalvárii na európskych summitoch nerozumejú, o to je naša zodpovednosť väčšia,“ vyhlásil Dzurinda po stretnutí s predstaviteľmi bieloruskej opozície.

OBRAZOM: Stretnutie s bieloruskými aktivistami


Dzurinda vyjadril hlbokú úctu predstaviteľom bieloruskej opozície. Zároveň vyjadril solidaritu väzneným a ich rodinám. „Zaujímalo ma, ako opozícia vníma správanie sa Slovenska a EÚ a ako by sme sa mali správať ďalej, aby sa aj bieloruský ľud mohol tešiť na budúcnosť,“ dodal. Bývalý bieloruský prezident Stanislau Šuškievič vyzdvihol, že Slováci bieloruskú opozíciu chápu. Podľa bývalého prezidentského kandidáta vo voľbách v roku 2006 Alexandra Milinkieviča je dôležitá pre bieloruskú opozíciu solidarita európskych krajín. „Slobodu si musíme priniesť sami, ale bez vašej podpory to bude oveľa neskôr,“ zdôraznil. Vyjadril želanie, aby bieloruská opozícia mohla študovať v zahraničí.

V dňoch 1. - 4. marca je na návšteve Bratislavy skupina bieloruských občianskych aktivistov, ktorí sa zúčastnia na sprievodných podujatiach ministerského stretnutia V4 s krajinami Východného partnerstva a konferencie Globsec. Medzi pozvanými je bývalá prvá hlava nezávislého Bieloruska Stanislau Šuškievič, bývalí prezidentskí kandidáti vo voľbách v roku 2006 Alexandr Milinkievič a Alexandr Kazulin, predseda strany Bieloruského národného frontu Aľjaksej Janukievič, predseda Bieloruskej strany zjednotenej ľavice Spravodlivý svet Sjarhej Kaľjakin a viacerí politickí analytici.



Na prenasledovanie kresťanov treba reagovať

EÚ sa podľa ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu musí veľmi dôrazne postaviť na stranu tolerancie a náboženského spolunažívania a zásadným spôsobom odmietnuť útoky na kresťanov vo svete. „EÚ musí žiadať vyšetriť útoky a urobiť všetko preto, aby sa neopakovali,“ povedal dnes Dzurinda na tlačovej besede v súvislosti s dnešnou vraždou jediného kresťanského ministra v pakistanskej vláde. „S veľkým znepokojením vnímam, čo sa stalo v Pakistane. Zdá sa, že situácia je veľmi vážna. Je to výzva pre celú EÚ. Prenasledovanie kresťanov vo svete je veľmi znepokojujúce. Malo by to viesť k náležitej reakcii inštitúcií, vrátane EÚ,“ dodal. Dnes v Islamabade zavraždilo ozbrojené komando pakistanského ministra pre menšiny, Shabáza Bhattího. K atentátu sa prihlásila organizácia Tehrik-e-Taliban Pakistan, ktorá zastrešuje rôzne skupiny islamských militantov.