Dzurinda: Spolupráca SR-MR nie je iba o dvojakom občianstve

Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 16. januára (WEBNOVINY) - S Maďarskom, ktoré v prvom polroku predsedá Európskej únii, spolupracujeme v 95 percentách a rušivých je iba päť percent z oblastí našej spolupráce, tvrdí minister zahraničných vecí a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Ako upozornil v diskusnej relácii Slovenskej televízie (STV) O STV O 5 minút 12, maďarský zákon o dvojakom občianstve "nemôže byť predsa alfa a omega našej bilaterálnej relácie". Pripomenul, že 28. januára sa má podpísať zmluva medzi SR a MR o plynovom prepojení a to je nesmierne vážny ekonomický aj politický krok.


Cieľom novely zákona o štátnom občianstve má byť podľa Dzurindu to, aby občania SR, vrátane občanov maďarskej národnosti, upevňovali svoj vzťah ku štátu, v ktorom žijú. Vládna koalícia podľa neho nechce, aby sa občania SR stávali na Slovensku cudzincami. Novela má pritom odmietnuť akékoľvek exteritoriálne účinky maďarského zákona o dvojakom občianstve. Dzurinda pripomenul, že o návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorý už bol predložený do NR SR, by ešte mali rokovať strany KDH a Most-Híd. Verí, že sa dohodnú. KDH navrhovalo, aby ten, kto má dvojaké občianstvo, nemohol pracovať napríklad v polícii alebo ozbrojených silách. To prekáža strane Most-Híd. Podľa Bugára je rozpor medzi stranami v tom, čo považujú za nelojálnosť voči SR, teda, či občianstvo druhej krajiny je prejavom nelojality.

Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.

S maďarským šéfom diplomacie Jánosom Mártonyim hovoril tento týždeň Dzurinda v Budapešti na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti aj o kontroverznom maďarskom mediálnom zákone a úmysle umožniť voliť Maďarom žijúcim mimo Maďarskej republike. Podľa Dzurindu nový maďarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidačné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá. Ak by sa zákon vykonával zištne, stranícky, tak by mohol zatvoriť ústa politickej opozícii, myslí si.

Nový mediálny zákon začal v Maďarsku platiť 1. januára. Na jeho základe vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Dzurinda považuje šancu na návštevu Svätého Otca Benedikta XVI. na Slovensku za veľmi veľkú. V súvislosti s tzv. vatikánskymi zmluvami uviedol, že vláda sa chystá v tomto volebnom období otvoriť debatu o zvyšných dvoch nepodpísaných čiastkových zmluvách - o výhrade vo svedomí a financovaní cirkví. Slovensko má mať podpísané štyri čiastkové vykonávacie zmluvy, zatiaľ však má podpísané iba dve - zmluvu o výchove a vzdelávaní a zmluvu o duchovnej službe v ozbrojených silách. Po ich schválení vláda obdobné dohody schválila aj s ostatnými registrovanými cirkvami. Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou bola podpísaná vo Vatikáne v novembri 2000.