|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. apríla 2011
Dzurinda bol s rakúskym ministrom povzbudiť Chorvátov
Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda bol ...
Zdieľať
Slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (vľavo) a jeho rakúsky kolega Michael Spindelegger počas návštevy Chorvátska. Foto: SITA/APBRATISLAVA 26. apríla (WEBNOVINY) - Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda bol dnes spoločne s ministrom zahraničných vecí Rakúskej republiky Michaelom Spindeleggerom povzbudiť Chorvátov v ich integračnom úsilí.
V tejto balkánskej krajine sa stretol s prezidentom Ivom Josipovičom, predsedníčkou vlády Jadrankou Kosorovou aj s chorvátskym ministrom zahraničných vecí a európskej integrácie Gordanom Jandrokovičom.
Ako povedal pre agentúru SITA Dzurinda, cesta bol jeho nápad. Pred tromi-štyrmi týždňami totiž na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, kam prizvali aj šéfov diplomacií z kandidátskych krajín, videl Dzurinda "zúfalstvo v očiach chorvátskeho kolegu". V minulosti už bol v Chorvátsku s rakúskym kolegom, preto zašiel za Spindeleggerom a navrhol, aby spoločne krajinu navštívili.
Okrem toho, že ministri išli podľa Dzurindových slov Chorvátov "silno povzbudiť," išli sa aj presvedčiť, či Chorvátsko plní podmienky a uzatvára kapitoly. "Nemyslím si, že potrebujú technickú pomoc," tvrdí Dzurinda a dodáva, že proces zvládli. Slovensko v Chorvátsku žiadne formálne projekty na odovzdávanie integračných skúseností nerealizovalo, zato však prebiehala výmena nielen na expertnej, ale aj politickej úrovni.
Ako dodal Dzurinda, šéfovia diplomacií chceli svojou návštevou aj vyslať signály chorvátskym lídrom, aby boli jednotní, občanom, ktorí sú ubití reformami, aby vytrvali, európskym partnerom, aby Chorvátsko podporovali v integračnom úsilí, pretože pre ekonomické, politické či ekologické problémy nie je dôvod zanevrieť na rozširovanie.
Chorvátsko požiadalo o členstvo v únii v roku 2003, oficiálnym kandidátom sa stalo o rok neskôr. Prístupové rokovania sa začali v októbri 2005. Do konca júna chcú uzavrieť všetky kapitoly aj formálne uzavrieť rokovania, aby sa mohla začať ďalšia kapitola, ktorou bude príprava prístupovej zmluvy, kde sa uvedie aj termín prijatia do únie. Následne bude môcť Chorvátsko vyhlásiť aj referendum. "Vážne politické rozhodnutie je pred nami," uzavrel Dzurinda.
Dzurinda a Spindelegger sa po ceste domov dohodli, že pošlú list predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi, eurokomisárovi pre rozšírenie Štefanovi Fülemu aj všetkým európskym kolegom. Pre niektorých je totiž prijatie Chorvátska a uzavretie rokovaní do konca júna väčšou prioritou ako pre iných. Obaja ministri sa dohodli aj na tom, že s tými, čo cítia rovnako ako oni, budú hovoriť individuálne.
V tejto balkánskej krajine sa stretol s prezidentom Ivom Josipovičom, predsedníčkou vlády Jadrankou Kosorovou aj s chorvátskym ministrom zahraničných vecí a európskej integrácie Gordanom Jandrokovičom.
Ako povedal pre agentúru SITA Dzurinda, cesta bol jeho nápad. Pred tromi-štyrmi týždňami totiž na neformálnej schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, kam prizvali aj šéfov diplomacií z kandidátskych krajín, videl Dzurinda "zúfalstvo v očiach chorvátskeho kolegu". V minulosti už bol v Chorvátsku s rakúskym kolegom, preto zašiel za Spindeleggerom a navrhol, aby spoločne krajinu navštívili.
Okrem toho, že ministri išli podľa Dzurindových slov Chorvátov "silno povzbudiť," išli sa aj presvedčiť, či Chorvátsko plní podmienky a uzatvára kapitoly. "Nemyslím si, že potrebujú technickú pomoc," tvrdí Dzurinda a dodáva, že proces zvládli. Slovensko v Chorvátsku žiadne formálne projekty na odovzdávanie integračných skúseností nerealizovalo, zato však prebiehala výmena nielen na expertnej, ale aj politickej úrovni.
Ako dodal Dzurinda, šéfovia diplomacií chceli svojou návštevou aj vyslať signály chorvátskym lídrom, aby boli jednotní, občanom, ktorí sú ubití reformami, aby vytrvali, európskym partnerom, aby Chorvátsko podporovali v integračnom úsilí, pretože pre ekonomické, politické či ekologické problémy nie je dôvod zanevrieť na rozširovanie.
Chorvátsko požiadalo o členstvo v únii v roku 2003, oficiálnym kandidátom sa stalo o rok neskôr. Prístupové rokovania sa začali v októbri 2005. Do konca júna chcú uzavrieť všetky kapitoly aj formálne uzavrieť rokovania, aby sa mohla začať ďalšia kapitola, ktorou bude príprava prístupovej zmluvy, kde sa uvedie aj termín prijatia do únie. Následne bude môcť Chorvátsko vyhlásiť aj referendum. "Vážne politické rozhodnutie je pred nami," uzavrel Dzurinda.
Dzurinda a Spindelegger sa po ceste domov dohodli, že pošlú list predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi, eurokomisárovi pre rozšírenie Štefanovi Fülemu aj všetkým európskym kolegom. Pre niektorých je totiž prijatie Chorvátska a uzavretie rokovaní do konca júna väčšou prioritou ako pre iných. Obaja ministri sa dohodli aj na tom, že s tými, čo cítia rovnako ako oni, budú hovoriť individuálne.