Dynamická Trenčianska Turná rýchlo mladne

Trenčianska Turná 2. marca (TASR) – Obec Trenčianska Turná v okrese Trenčín leží na ľavom brehu stredného toku Váhu, uprostred Trenčianskej kotliny. Lemovaná je scenériou Strážovských vrchov, Považského Inovca a na západe uzatvárajú kotlinu Biele Karpaty. Leží na priesečníku dôležitých historických obchodných ciest sever – juh (Baltické – Stredozemné more) a východ – západ (stredné Slovensko - Morava).


Podľa starostu Trenčianskej Turnej Petra Mikulu sa obec skladá z dvoch časti – z Trenčianskej Turnej a miestnej časti Hámre, ktoré boli pričlenené v roku 1976. Momentálne má obec viac ako 3400 obyvateľov, ich počet stúpol za posledných 30 rokov o takmer 20 percent.



"Sme mladá, rýchlo sa rozvíjajúca obec ležiaca neďaleko krajského mesta Trenčín. Historických pamiatok nemáme veľa, najvýznamnejšou je rímskokatolícky kostol sv. Martina. Ďalšími historickými pamiatkami sú socha sv. Jána Nepomuckého a v miestnej časti Hámre zvonica a pamätník obetiam bitky kuruckého vojska Františka II. Rákociho a generála Heistera, ktorá tu bola pred viac ako 300 rokmi," priblížil starosta.

Trenčianska Turná si v tomto roku pripomenie 750. výročie prvej písomnej zmienky. Prvýkrát sa spomína v roku 1269, i keď v Zoborských listinách sa spomína Turna aqua (turniansky potok) už v roku 1113. Archeologické nálezy však potvrdzujú, že lokalita bola osídlená už pred 50.000 – 70.000 rokmi. Pôvod názvu obce nie je jednoznačný. Mohol byť odvodený od zvieraťa tur alebo od strážnej veže zvanej turna, ktorá mohla stáť na tomto strategicky významnom mieste.

Najznámejším rodákom z Trenčianskej Turnej je Samuel Timon, ktorý žil v rokoch 1675 – 1736 a je pokladaný za zakladateľa modernej uhorskej historiografie.

Dnes je Trenčianska Turná dynamicky sa rozvíjajúca obec s kompletnou infraštruktúrou, zberným dvorom, domovom sociálnych služieb, zdravotným zabezpečením, veterinárnou ambulanciou, priemyselným parkom a deviatimi bytovkami. V obci podľa starostu pribudne ročne okolo 30 nových rodinných domov. Problémom je podľa neho prihlasovanie sa na trvalý pobyt. Mnoho Trenčanov, ktorí si postavili dom v obci, si pre lacnejšie parkovanie nechá trvalý pobyt v krajskom meste.

Rozvoju obce výrazne pomáhajú zdroje z eurofondov

Obec Trenčianska Turná je s viac ako 3400 obyvateľmi jednou z najväčších obcí Trenčianskeho okresu. Blízkosť krajského mesta Trenčín z nej urobil atraktívne miesto na život. Stúpajúcemu počtu obyvateľov zodpovedá aj adekvátna infraštruktúra a pestrá sieť služieb.

Podľa starostu Petra Mikulu bola obec plynofikovaná ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia, kanalizáciu s podporou Európskej únie dobudovali pred piatimi rokmi.



"Z eurofondov sa nám podarilo zrekonštruovať základnú školu, centrálnu obecnú zónu, vybudovali sme zberný dvor, opravili sme kultúrny dom, kde sídli aj obecný úrad, rozšírili sme kapacitu materskej školy až na 126 miest. Podarilo sa nám vybudovať cestu smerom k lesu, ktorú využíva aj poľnohospodárske družstvo, vynachváliť si ju však nevedia ani ostatní obyvatelia obce. Pred rokom sa nám podarilo s podporou eurofondov postaviť aj viac ako polkilometrovú cyklotrasu," priblížil starosta.

Z obecného rozpočtu podľa neho dokončujú priemyselný park, financovali ho z predaja pozemkov. V priemyselnom parku sú čerpacia stanica, firma predávajúca poľnohospodársku techniku, školiace stredisko pre letecký priemysel, spoločnosť zaoberajúca sa automatizáciou priemyslu, ale i športová hala.

"Momentálne sa spracováva dokumentácia na výstavbu zdravotníckeho zariadenia pre pacientov s mozgovými príhodami, srdcovými infarktmi a podobne. Trenčiansky kraj nemá takéto zariadenie a pacienti sa musia prevážať buď do Nitry, alebo do Martina. Zariadenie by malo slúžiť pre spádovú oblasť celého Trenčianskeho kraja," doplnil Mikula.

V obci je iba jediná predajňa potravín. Dôvod je podľa starostu jednoduchý, len pár metrov od obce na periférii krajského mesta sú veľké obchodné centrá, ktoré sú pre obyvateľov Trenčianskej Turnej bližšie ako pre Trenčanov. I keď v minulosti v obci pôsobilo niekoľko menších predajní potravín, konkurencia supermarketov ich zlikvidovala.

Najväčšími zamestnávateľmi v obci sú škola, poľnohospodárske družstvo, mlyn a väčšie firmy pôsobiace v priemyselnom parku. V obci majú lekárov pre deti i dospelých, dvoch zubárov, očnú a internú ambulanciu, diabetológa, endokrinológa, lekáreň, obecné zariadenie pre seniorov s kapacitou 20 ľudí a veterinára.

O spoločenskú nadstavbu sa starajú štyri reštaurácie, kde sa aj varí, klasická dedinská krčma, možnosť ubytovania poskytuje penzión pri futbalovom štadióne. Športovo vyžiť sa môžu Turňania v športovom areáli s dvomi tenisovými kurtmi, prípadne na multifunkčnom ihrisku. Zo záujmových organizácií sú aktívni najmä Červený kríž, únia žien, zdravotne postihnutí, chovatelia poštových holubov, včelári či dobrovoľní hasiči. Futbalový oddiel sa pýši piatoligovými mužmi, svetovo známym je tamojší letecko-modelársky klub. Jeho členovia zbierajú vavríny na najvýznamnejších európskych i svetových podujatiach, Filip Klobušický je aktuálne prvým juniorom svetového rebríčka v kategórii voľných vetroňov.

Mikula je v Trenčianskej Turnej starostom tretie volebné obdobie, jeho najbližšími cieľmi je vybudovanie domu smútku na tamojšom cintoríne, ešte v tomto roku chcú zrekonštruovať aj špeciálnu učebňu v základnej škole. V jednej časti obce plánujú vybudovať dažďovú kanalizáciu a protipovodňové poldre.

Dedinské múzeum Kušnierovec predstavuje minulosť obce

Históriu obce Trenčianska Turná v Trenčianskom okrese a ľudové zvyky na strednom Považí predstavuje už celé štvrťstoročie dedinské múzeum Kušnierovec. Vzniklo spontánne v roku 1994, keď miestne ženy oslovili obyvateľov obce, a tí im darovali exponáty do múzea zo svojich povál.



Pri vzniku múzea stála Anna Zvalená, východniarka, ktorá už štyri desaťročia žije v Trenčianskej Turnej. "Pri 725. výročí prvej písomnej zmienky o Trenčianskej Turnej sme si my, ženy, babky, prababky povedali, že dedičstvo našich otcov musíme zachovať. Dostali sme k dispozícii bývalú prevádzkareň od obecného úradu, pochodili sme povale, pivnice, dokonca aj kuríny a za dva mesiace vzniklo malé dedinské múzeum," priblížila Zvalená s tým, že v malom domčeku kedysi pôsobil kušnier, človek, ktorý spracovával kože, preto múzeum dostalo názov Kušnierovec.

Všetky exponáty v múzeu sú podľa nej originály, ktoré sa používali v dedine v dávnej či nedávnej minulosti. Návštevníci si tak môžu pozrieť autentické mužské, ženské i detské kroje s unikátnymi turnianskymi výšivkami, kolísku, poľnohospodárske pracovné nástroje, kuchyňu, krosná, písomnosti a mnohé iné. Niektoré z exponátov sú staré aj viac ako 100 rokov.

Návštevníkmi múzea sú podľa nej najmä deti z materských a základných škôl zo širokého okolia. Múzeum Kušnierovec býva miestom rôznych tematických stretnutí, kde návštevníkom prakticky predstavujú život na dedine v minulosti. Okrem niekoľkých nadšencov sa do nich aktívne zapájajú aj deti z miestnej detskej folklórnej skupiny Štvorlístok. Múzeum a jeho nádvorie ožije folklórom aj v tomto roku počas osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky.

Bitka pri Hámroch bola začiatkom konca kuruckého hnutia

Obec Trenčianska Turná vstúpila do histórie ako miesto, kde utrpelo rozhodujúcu porážku kurucké vojsko Františka II. Rákociho. "Výprask" v bitke pri Hámroch v roku 1708 bol začiatkom konca kuruckého hnutia.

Ako uvádzajú historické pramene, Hamranská bitka (niektoré zdroje ju tiež uvádzajú ako Bitka pri Trenčíne) z 3. augusta 1708 bola najväčšou a najvýznamnejšou ozbrojenou konfrontáciou medzi kurucmi Františka II. Rákociho s cisárskym vojskom generála Siegberta Heistera. V lete roku 1708 sa Rákoci rozhodol zorganizovať výpravu svojich vojsk do Sliezska. Úlohou ťaženia bolo pripraviť pruskému princovi cestu na uhorský trón a zároveň podnietiť k protihabsburskému povstaniu sliezskych protestantov.



"Pôvodný Rákociho zámer, obsadiť pevnosť Leopoldov, sa nezrealizoval pre odpor dôstojníkov jeho štábu, ktorí navrhovali zmocnenie sa Trenčína, resp. Trenčianskeho hradu. Ovplyvnený názormi svojich podriadených dal Rákoci súhlas k ich dobytiu. Preto od Piešťan začala kurucká armáda v počte asi 15.000 mužov (8000 pešiakov a zhruba 7000 jazdcov) postupovať dolinou Váhu na sever cez Beckov k Trenčínu. Pri Trenčíne plánoval jej vrchný veliteľ prejsť na Moravu, a potom ďalej na sever – do Sliezska," spomínajú historické zdroje.

O Rákociho zámeroch sa dozvedel hlavný veliteľ cisárskej armády v Uhorsku generál Heister, ktorý vyrazil z Prešporka (Bratislavy) smerom k Trenčínu. Ozbrojeného stretu s povstalcami pri Hámroch sa zrejme zúčastnilo iba jazdectvo, asi 5200 mužov.

V bitke padlo okolo 3000 až 3500 kuruckých vojakov, asi 600 bolo zajatých. Mnoho kurucov dezertovalo do cisárskeho vojska. Heister stratil okolo 200 mužov. Rákociho pechota bola v bitke takmer úplne zničená, citeľný bol aj úbytok mužov v elitných jazdeckých jednotkách. Ako nenahraditeľné sa ukázali aj straty francúzskych vojenských poradcov, z ktorých väčšina zahynula.

Porážka Rákociho mala negatívny dopad na morálku jeho podporovateľov z radov uhorskej šľachty i poddaných. Bitka pri Hámroch v zásadnej miere prispela k rýchlemu úpadku kuruckého hnutia, ktorý zavŕšila v roku 1711 kapitulácia pri Satmári v dnešnom Rumunsku.






















Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR