Dvojhodinový summit EÚ-USA je v znamení ukrajinskej krízy

Brusel 26. marca (TASR) - S miernym meškaním spôsobeným neskorým príchodom amerického prezidenta Baracka Obamu sa začal dnes krátko popoludní dvojhodinový summit EÚ-USA.


Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ krízová situácia na Ukrajine bude zrejme dominantnou témou rozhovorov Obamu so šéfom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom a predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom. Výsledkom summitu bude spoločné vyhlásenie lídrov EÚ a USA.

Summity EÚ-USA sa podľa pôvodných plánov mali konať každý rok, posledný z nich sa však uskutočnil vo Washingtone v roku 2011.

Podľa pozorovateľov bude dnešný summit určitým otestovaním európsko-amerických transatlantických vzťahov.

Prvá Obamova návšteva v inštitúciách EÚ sa koná v čase, keď Spojené štáty aj EÚ uvalili sankcie na Moskvu kvôli kríze na Ukrajine, pričom americké sankcie sú o niečo "ostrejšie" ako tie, ktoré schválila EÚ. Obama musí zároveň čeliť európskym obvineniam zo zneužívania špionážnych programov NSA. Na druhej strane americká administratíva kritizuje Európanov, že málo míňajú na obranné programy.

Spoločným záujmom oboch strán je príprava najväčšej obchodnej dohody v dejinách ľudstva - Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP). Zdroje EÚ tvrdia, že dohoda o voľnom obchode s Amerikou môže pre obe strany znamenať ekonomický prínos vo výške 119 miliárd eur ročne. Ďalším rozmerom TTIP je odstránením rôznych regulačných prekážok upevniť transatlantické obchodné väzby natoľko, aby sa "západ" mohol stať najväčším hospodárskym blokom na svete a úspešne čeliť hospodárskemu vzostupu Číny.

Členské štáty EÚ a Spojené štáty vytvárajú spolu polovicu bohatstva vyprodukovaného vo svete a predstavujú tretinu svetového obchodu.

Paralelne s priebehom summitu EÚ-USA sa pred budovou Európskeho parlamentu konala protestná akcia niekoľko desiatok ľudí, ktorí predstaviteľov EÚ a USA vyzvali na dodržiavanie svetového mieru a demokracie.

Aktivisti upozornili, že summit je stretnutím nositeľov Nobelovej ceny za mier (Obama a EÚ), pričom obe strany majú na svedomí dve tretiny svetového obchodu so zbraňami. Podľa ich upozornenia Spojené štáty míňajú na tento účel ročne 685 miliárd dolárov a v prípade EÚ je to 407 miliárd dolárov. Spolu to predstavuje 62 percent globálnych vojenských výdavkov.

Aktivisti upozornili, že keby sa tieto prostriedky minuli na multilaterálnu diplomaciu, na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu či globálnemu otepľovaniu, boli by vynaložené oveľa účelnejšie.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR