Dvanásť príbehov z cudziny

 

Dvanásť príbehov z cudziny je zbierka poviedok, v ktorej nás Márquez zavedie mimo rodnej Kolumbie. Kolumbijčan cestujúci do Ríma, aby videl pápeža... Prostitútka plánujúca vlastný pohreb... Žena, ktorá má problémy s autom a...

...ale neprezrádzajme viac. Možno len to, že prvý námet sa mu zrodil v hlave po jasnozrivom sne – v tom čase bol už piaty rok v Barcelone -, v ktorom sa zúčastnil na vlastnom pohrebe a kráčal v skupinke priateľov v smútočnom oblečení. Tvárili sa veselo, lebo boli radi, že sú spolu. Aj Márquez sa radoval, vďačný smrti za to, že mu poskytla vzácnu príležitosť stretnúť sa s priateľmi z Latinskej Ameriky, s najdávnejšími, najmilovanejšími, s tými, ktorých dlho nevidel. Na záver obradu sa všetci začali rozchádzať, chcel sa k nim pripojiť, jeden z nich mu však neúprosne krutým gestom naznačil, že pre neho sa už zábava skončila. „Ty si jediný, kto odtiaľto nemôže odísť,“ povedal muž. Až vtedy Márquez pochopil, že zomrieť znamená už nikdy nebyť s priateľmi...

 

Niektoré z Márquezových príbehov boli uverejnené najskôr v novinách, iné sa stali predlohou pre filmový scenár a jedna bola dokonca scenárom televízneho seriálu. Márquez vystaval dvanásť príbehov, ktoré znepokojujú a provokujú. Pozadie a prostredie sú väčšinou jednoduché, ale analýza charakterov či použitý jazyk vynikajúce. Latinoameričania putujú po uliciach európskych miest... Nechýba láska, túžba po vzdialenom domove, krutá „európska“ realita. Vo svojej domovine stoja pevne na zemi. V Európe sa dostávajú do osídiel neviditeľných síl, zažívajú nečakané úskalia, čudné situácie. Európa síce nie je pre nich úplne cudzie miesto, ale oni sa vždy akosi stanú obeťami nečakaného a nechceného...

 

Prečítajte si poviedku „Svätica“ z knihy 12 príbehov z cudziny.