Dvaja slovenskí kardináli pápeža voliť nebudú

BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY) - Voľba nového Svätého Otca vo Vatikáne sa začne v utorok bez slovenského zastúpenia.


Medzi 115 kardinálmi nebude žiaden slovenský kardinál, pretože obaja - Jozef Tomko i Ján Chryzostom Korec - majú viac ako 80 rokov.

Ako povedal pre agentúru SITA hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik, kardinál Korec sa nezúčastňoval ani na doterajších deviatich kongregáciách, na ktorých zasadalo kardinálske kolégium. Dôvodom bol jeho zdravotný stav.

V utorok ráno sa najskôr uskutoční eucharistická slávnosť „pro eligendo Romano Pontifice“. Pri svätej omši, ktorá je predpísaná na začiatok voľby, budú kardináli prosiť, aby ich viedol Duch Svätý a ochránil pri výbere 266. pápeža.

Kardináli ju budú sláviť v Bazilike sv. Petra. Popoludní vstúpia do konkláve v Sixtínskej kaplnke. Ešte predtým, ako majster pápežských liturgických slávení Guido Marini vysloví extra omnes, teda, aby všetci tí, ktorí nepatria do konkláve, opustili Sixtínsku kaplnku, vybraný duchovný - nevolič - maltézsky kardinál Prosper Grech prednesie kardinálom, oprávneným voliť, druhé rozjímanie.

Po desiatykrát budú kardináli voliť nového pápeža ešte za života jeho predchodcu.

Podľa Tlačovej kancelárie KBS v predchádzajúcich prípadoch sa niektorí pápeži vzdali úradu z vlastnej vôle, iní k tomu boli donútení a iní zasa zvrhnutí, uväznení, odsúdení do vyhnanstva a na nútené práce.

Prvým bol svätý Poncián (21. júl 230 - 28. september 235). Bol odsúdený na nútené práce v bani na Sardínii. Druhým bol sv. Silverius (8. jún 536 - 11. marec alebo 11. november 537), ktorého poslali do vyhnanstva v Malej Ázii, pretože ho obvinili zo spojenectva s Gótmi.

Bol zatknutý a bola mu odňatá biskupská hodnosť. Neskôr sa do Ríma vrátil a bol zbavený všetkých obvinení. Petrov stolec už nezaujal, aj pre veľký odpor jeho nástupcu Vigilia.

Sv. Martin I. (5. júl 649 - 16. september 655) bol zatknutý v Lateránskej bazilike a bol odsúdený do vyhnanstva v Chersone na Kryme, tam aj zomrel.

Ján XII. bol zosadený z trónu cisárom Otom I. v roku 963 a za jeho nástupcu nechal cisár zvoliť Leva VIII. v roku 964. Ottaviano dei Conti di Tuscolo zosadil Leva VIII. a znovu dosadil na Petrov stolec Jána XII.

Po smrti Jána XII. bol zvolený pápež Benedikt V. Cisár Oto I. dosiahol na jednej synode jeho odsúdenie ako uzurpátora. Protipápež Lev VIII. mu "na hlave rozlámal berlu". Táto príhoda je významná, pretože je prvou zmienkou o existencii osobitného pápežského žezla. Benedikt V. v roku 964 ušiel do Konštantinopolu.

Ján XVIII. (25. december 1008 - jún/júl 1009) podľa stredovekých prameňov po päť a pol roka pontitifikátu "pravdepodobne abdikoval, unavený hrôzami a intrigami moci a utiahol sa do kláštora Baziliky sv. Pavla za hradbami", kde onedlho zomrel.

Benedikt IX. bol tri razy pápežom - od roku 1032 do roku 1044, druhý raz medzi marcom a májom 1045 a tretíkrát od októbra 1047 do júla 1048. Pontifikát Benedikta IX. bol prvýkrát prerušený dosadením Silvestra III., v druhom prípade sa Benedikt úradu vzdal.

Opäť sa stal pápežom po smrti Klementa II. Celestín V. (júl/august 1294 - december 1294) približne štyri mesiace po prevzatí úradu počas konzistória oznámil listom zrieknutie sa úradu rímskeho veľkňaza. Gregor XII. uzatvára zoznam pápežov, ktorí sa zriekli Petrovho ministéria pred Benediktom XVI. Po demisii Gregora XII. nastáva obdobie protipápežstva so sídlami v Avignone a Pise.

Pápež Benedikt XVI. odstúpil zo svojho úradu 28. februára. Rozhodnutie zdôvodnil vysokým vekom, ktorý mu podľa jeho slov neumožňuje pokračovať v plnení pápežských povinností.