Dvadsiaty ôsmy október sa 101 rokov spája so vznikom Československa

Bratislava/Praha 28. októbra (TASR) - Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár - to sú mená, ktoré spája dátum 28. október 1918. Títo politici stáli v tom roku na čele udalostí, výsledkom ktorých bol vznik Československa, zdôraznil Český rozhlas na svojom webe.


Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, si SR pripomína ako Deň vzniku samostatného Československého štátu a je pamätným dňom.

V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu (Den vzniku samostatného československého státu), zo zákona z roku 2000 štátnym sviatkom. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny. Pripomína zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie, uviedlo na svojej webovej stránke Ministerstvo zahraničných vecí ČR. Prezident ČR a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Prezident ČR sa zúčastňuje na slávnostnej prísahe vojakov Armády Českej republiky (AČR) na Hradčianskom námestí, na Pražskom hrade vymenúva nových generálov, vo Vladislavskej sále Pražského hradu prednáša slávnostný prejav a po ňom udeľuje vyznamenania významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života krajiny.

Na Slovensku sa iniciatívy, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, zatiaľ nepresadili.

České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.

V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy československých légií.



V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).

Beneš 14. októbra 1918 dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná československá vláda s Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a Štefánikom ako ministrom vojny.

Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia Štefánika nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.

V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.

Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR