![]() |
05. augusta 2020
Mohutné utorkové výbuchy v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí, zapríčinilo takmer 3000 ton dusičnanu amónneho z nákladnej lode vo vlastníctve ruského občana. Dusičnan amónny pred šiestimi rokmi preložili z lode do prístavného skladu. S odvolaním sa na ruský spravodajský portál RBC o tom v stredu informovala agentúra DPA.
Nákladná loď Rhosus podľa súkromnej libanonskej televízie LBC International pred šiestimi rokmi pre technickú poruchu zakotvila na svojej ceste do Afriky v bejrútskom prístave. Ruský spravodajský portál RBC zverejnil informáciu, že loď smerujúcu z gruzínskeho mesta Batumi do Mozambiku vlastnil ruský občan Igor Grečuškin. Rodák z ruského Ďalekého východu sa v súčasnosti zdržiava na Cypre.
Po poruche v Bejrúte sa Grečuškin prestal o loď zaujímať, pretože podľa členov posádky im nedokázal primerane zaplatiť. Nebezpečný náklad tak údajne vyložili do prístavného skladu, kde ostal niekoľko rokov.
Dusičnan amónny je biela kryštalická látka, používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok do vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sa používajú aj na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.
Podľa LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác v sklade.
Libanonský premiér Hasan Dijáb už v noci na stredu informoval, že v prístavnom sklade v Bejrúte, kde v utorok podvečer došlo k dvom mohutným výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho. Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, aby "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez bezpečnostných opatrení".
Mnohé štáty sveta a organizácie, najnovšie Liga arabských štátov, vyjadrili sústrasť pozostalým po obetiach a prisľúbili Libanonu zdravotnú i humanitárnu pomoc. Pomoc už do Libanonu vyslali Francúzsko, Katar, Irak či Kuvajt.
Podľa agentúry AP do Libanonu vo štvrtok odcestuje za účelom poskytnutia pomoci aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Libanonský premiér Hasan Dijáb v utorok žiadal potrestanie osôb zodpovedných za dva mohutné výbuchy, ktoré podvečer otriasli prístavom v Bejrúte a vyžiadali si najmenej 60 obetí a stovky zranených.
"To, čo sa dnes stalo, nezostane nepotrestané. Tí, ktorí sú zodpovední za túto katastrofu, za to aj zaplatia," vyhlásil Dijáb v televíznom prejave.
Dijáb súčasne požiadal o pomoc všetky krajiny, ktoré "sú priateľmi a bratmi Libanonu a majú ho radi", aby "stáli po našom boku a pomohli nám zaceliť tieto hlboké rany".
Svoju pomoc už medzičasom ponúkli EÚ, USA, Francúzsko, Rusko, Turecko, viaceré štáty Perzského zálivu, ako aj Izrael, ktorý je technicky s Libanonom stále vo vojnovom stave.
Židovský štát ponúkol Libanonu lekársku a humanitárnu pomoc. Agentúra AFP pripomenula, že táto ponuka prišla po tom, ako sa v uplynulých dvoch týždňoch výrazne zvýšilo napätie medzi dvoma susednými štátmi. Izraelská armáda však v utorok večer vydala vyhlásenie, že "nastal čas dať konflikt bokom" a pomôcť Libanonu.
Nemenovaný predstaviteľ libanonskej bezpečnostnej služby predtým pripustil, že v prístave zrejme vybuchli materiály, ktoré boli skonfiškované a uskladnené v tamojšom sklade už "celé roky".
Premiér Dijáb vo svojom prejave avizoval zverejnenie nových faktov o "tomto nebezpečnom sklade, ktorý existuje už šesť rokov, od roku 2014".
Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5.
Otrasy pocítili aj v cyperskom hlavnom meste Nikózia, vzdialenej od Bejrútu 250 kilometrov.
V dôsledku výbuchu a tlakovej vlny sa fasády budov blízko prístavu zrútili. Bytové domy a kancelárske budovy sú poškodené v celom meste. Škody na svojich budovách hlási aj viacero zahraničných zastupiteľstiev vrátane ruského a fínskeho. Podľa agentúry AFP zranenia utrpeli zamestnanci ruskej aj nemeckej ambasády.
Podľa agentúry TASS v Libanone boli večer problémy s internetovým pripojením. Zatiaľ nie je jasné, či to súvisí s explóziami v bejrútskom prístave.
Libanonský premiér Hasan Dijáb v noci na stredu informoval, že v prístavnom sklade v Bejrúte, kde v utorok podvečer došlo k dvom mohutným výbuchom, sa nachádzalo asi 2750 ton dusičnanu amónneho.
Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, že "2750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez toho, aby boli prijaté preventívne opatrenia".
"Je to neprijateľné a my o tom nemôžeme mlčať," uviedol hovorca s odvolaním sa na vyjadrenie premiéra na zasadnutí rady obrany štátu, ktoré sa konalo v utorok večer.
Dusičnan amónny je biela kryštalická látka používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sú tiež používané na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.
Dva výbuchy v bejrútskom prístave, ktoré nasledovali v utorok po 18.10 h miestneho času krátko po sebe, si vyžiadali najmenej 73 obetí na životoch a vyše 3700 zranených, informovala agentúra AFP.
Úrady v utorok večer aktualizovanej bilancii pripustili, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť. Austrálska vláda v stredu potvrdila, že medzi obeťami je aj jeden Austrálčan.
Podľa agentúry AFP výbuchy, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v jeho uliciach paniku a chaos. Miestne nemocnice sú výbuchmi poškodené a plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál L'Orient-Le Jour informovali, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku troch poľných nemocníc.
V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity: ľudia si navzájom pomáhajú pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytujú strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrujú ranených.
Príčina výbuchov, ktoré spôsobili aj veľké materiálne škody, nateraz nie je jasná, ale riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím už v utorok večer uviedol, že v mestskom prístave boli skladované zhabané výbušné materiály.
Podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.
o dvoch mohutných výbuchoch, ku ktorým došlo v utorok podvečer v Bejrúte, hlásia zranených ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka sídliace v blízkosti prístavu libanonskej metropoly. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Belga.
Šéf belgickej diplomacie Philippe Goffin prostredníctvom sociálnej siete Twitter informoval, že veľvyslanectvo Belgicka bolo poškodené výbuchmi v prístave.
Podľa jeho slov črepiny skla z okien rozbitých tlakovou vlnou "mierne zranili" dvoch diplomatov a tiež dvoch rodinných príslušníkov personálu ambasády.
Goffin v reakcii na výzvu libanonského premiéra Hasana Dijába pre medzinárodnú spoločnosť o poskytnutie pomoci dodal, že Belgicko je ochotné pomôcť pri prekonávaní následkov "tejto hroznej explózie" a jeho rezort vyjde v ústrety aj Belgičanom žijúcim v Bejrúte, ktorí budú potrebovať pomoc v súvislosti s ničivými výbuchmi.
Podľa agentúry Belga zranených zamestnancov hlásia aj veľvyslanectvá Holandska a Nemecka, ktoré sa tiež nachádzajú v blízkosti prístavu.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že momentálne nevie posúdiť stav škôd na budove veľvyslanectva. Upozornilo, že vzhľadom na rozsiahle škody v zničenej mestskej oblasti zatiaľ nemôže potvrdiť, či medzi obeťami alebo zranenými sú aj nemeckí štátni príslušníci.
Holandské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že v dôsledku výbuchov bolo na veľvyslanectve v Bejrúte zranených päť osôb, z toho štyria zamestnanci a jeden ich rodinný príslušník.
Maďarsko je pripravené poskytnúť pomoc a podporu Libanonu v tomto ťažkom období. Uviedol to v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v kondolenčnom liste adresovanom premiérovi Libanonu Hasanovi Dijábovi v súvislosti s utorňajšími výbuchmi v libanonskej metropole Bejrút.
Agentúru MTI o tom informoval Orbánov hovorca Bertalan Havasi, podľa ktorého Orbán vyjadril Dijábovi sústrasť v mene maďarského ľudu.
"Naše myšlienky a srdcia sú s vami," píše v liste maďarský premiér, ktorý zraneným zaželal skoré uzdravenie.
Viacero štátov ponúklo pomoc Libanonu po mohutných utorkových výbuchoch v bejrútskom prístave, pri ktorých zahynulo najmenej 100 ľudí a zranenia utrpelo ďalších vyše 4000 osôb. Libanonský premiér Hasan Dijáb v stredu ráno v krátkom televíznom príhovore vyzval zahraničie na pomoc jeho krajine. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Poľsko posiela do Libanonu približne 50 hasičov spoločne so štyrmi záchranárskymi psami a záchranným chemickým modulom.
Grécke vojenské dopravné lietadlo privezie do Libanonu záchranný a pátrací tím so špeciálnym vybavením a pátracieho psa. Pomoc pre Libanon avizoval aj Cyprus.
Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie pošle do Libanonu v piatich lietadlách záchranárov, zdravotnícky personál, provizórnu nemocnicu a laboratórium s vybavením na testovanie ľudí na prítomnosť ochorenia COVID-19.
Z Francúzska majú priletieť do Libanonu dve lietadlá s desiatkami záchranárov, mobilnou záchrannou jednotkou a 15 tonami zdravotníckeho materiálu. Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by tak Francúzi mohli poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre približne 500 ľudí. Francúzski vojaci, ktorí sa v Libanone nachádzajú v rámci mierovej misie NATO a OSN, pomáhajú na mieste už od utorka.
Jordánsko v Libanone zriadi poľnú nemocnicu, Egypt tak už urobil.
Český minister vnútra Jan Hamáček v stredu uviedol, že Libanon prijal ponuku, aby Česko vyslalo do Bejrútu tím 37 záchranárov a tiež pátracích psov.
Dánsko informovalo, že je pripravené poskytnúť Libanonu humanitárnu pomoc.
Európska komisia (EK) v stredu v reakcii na ničivé výbuchy v Bejrúte ponúkla Libanonu "svoju plnú podporu" a ako prvý krok po žiadosti libanonských orgánov o pomoc aktivovala svoj mechanizmus v oblasti civilnej ochrany (CPM). Informoval o tom eurokomisár pre krízové situácie Janez Lenarčič.
"Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany teraz koordinuje naliehavé rozmiestnenie vyše 100 vycvičených hasičov s vozidlami, psami a výbavou, ktorí sa špecializujú na záchranné práce v mestskom prostredí. Budú spolupracovať s libanonskými orgánmi, aby pomohli pri záchrane ľudských životov," uviedol Lenarčič.
Svoju účasť podľa neho na tejto operácii už potvrdili Česká republika, Grécko a Holandsko. Pomoc prostredníctvom CPM ponúkli Francúzsko, Nemecko a Poľsko a ďalšie členské štáty majú možnosť tak urobiť.
Lenarčič dodal, že EÚ tiež aktivovala aj svoj družicový mapovací systém Copernicus, ktorý dodáva údaje v reálnom čase a pomôže libanonským orgánom pri posudzovaní rozsahu škôd a záchranných prácach.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |