Dušan Čaplovič chce, aby Maďari vedeli po slovensky

BRATISLAVA 23. marca (WEBNOVINY) - Problematiku používanie slovenčiny menšinami chce poslanec za Smer-SD Dušan Čaplovič riešiť predovšetkým zlepšením vyučovania slovenčiny na južnom Slovensku, nie zmenou pravidiel pre používanie menšinových jazykov.


"Sú dôležitejšie problémy a v záujme upokojenia situácie nebudeme zákon meniť," povedal pre agentúru SITA Čaplovič, o ktorom sa uvažuje aj ako o budúcom ministrovi školstva.

Zlepšovať vyučovanie slovenčiny tak, aby sa každý obyvateľ Slovenska bez problémov dohovoril po slovensky, chce Čaplovič spoločne s maďarskými odborníkmi.

Súčasné znenie zákona o používaní jazykov národnostných menšín pred jeho schválením v roku 2011 Smer-SD v parlamente ostro kritizoval, po voľbách však líder sociálnych demokratov Robert Fico vyhlásil, že zákon sa meniť nebude a zachová sa existujúce status quo.


Podmanický mal na znenie zákona ostré výhrady

Znenie, ktoré rozšírilo možnosti používania menšinových jazykov, označil Čaplovič v roku 2011 za snahu izolovať príslušníkov maďarskej menšiny od ostatného územia Slovenska a realizovať tak prvú etapu maďarskej revízie a iredenty. "Tu ide o kroky, ktoré naozaj vytvárajú istým spôsobom geto pre občanov maďarskej národnosti," povedal v parlamente Čaplovič v máji 2011. Ešte ostrejšie výhrady vtedy formuloval Čaplovičov stranícky kolega, starosta Starej Bystrice Ján Podmanický.

"Vládny návrh zákona je probudapeštiansky, maďarizačný, pre Slovenskú republiku mimoriadne nebezpečný. (...) V kontexte medzinárodných diplomatických aktivít Maďarska je ďalším krokom k vytvoreniu maďarskej autonómie na južnom Slovensku. Je supermaďarizačný a vytvára super jazykové geto pre príslušníkov národnostných menšín. Celý zákon je zlý," apeloval na kolegov z vtedajšej pravicovej štvorkoalície Podmanický.

Čaplovič aj Podmanický dnes volia iný tón. "To boli také politické floskuly, ktoré sa povedia v rozprave, ale tu ide o to, aby sa ani jedna strana necítila poškodená," komentoval svoje výroky spred roka Čaplovič. Podmanický si nie je istý, či znenie, ktoré pred rokom označil za probudapeštianske, maďarizačné a mimoriadne nebezpečné, treba zmeniť.

"Kritizoval som, že sa zákon mení pred sčítaním ľudu. Neviem sa jednoznačne vyjadriť, či ho treba otvárať," povedal s dodatkom, že táto problematika ho zaujíma a bude sa jej ako poslanec osobne hlbšie venovať.


Úradné dokumenty budú dvojjazyčné

Novela podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) rozšírila právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány sú od 1. júla 2011 povinné na žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku, úrady sú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku a dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne.

Rozšíril sa aj okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, musia s tým však súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor.

Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa môžu uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musia byť aj v slovenčine. Nové znenie zákona zároveň zaviedlo pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam pokuty od 50 do 2 500 eur.