Ďurovčíkovi dnes tlieskajú Česi aj Japonci

  Ale hoci premiéra bola už ôsmeho decembra, spojiť sa nám s ním podarilo až tesne pred Vianocami. „Hneď deviateho som letel do Tokia, takže som vôbec nevedel, ako ju diváci prijali. No len čo som sa vrátil, dostal som prvé gratulácie,“ potvrdzuje režisér pochvalné reakcie od  českých kritikov a obecenstva. „Zdá sa mi to až nepochopiteľné. Som nadšený. Väčšinou mám v zahraničí oveľa lepšie kritiky ako doma,“ dodáva.

Prípravy na inscenáciu zabrali tvorivému tímu rok a pol. Najťažšie vraj bolo hľadať kľúč. „Najprv som sa veľmi dlho učil históriu českého národa, študoval som život Smetanu a partitúru. Má vlast je predsa len do určitej miery symbolom českej štátnosti. Ale nechceli sme ju spracovať ako archaizmus s modernými prvkami, ani ako natoľko moderné predstavenie, že by bolo úplne nezmyselné.“ A tak tvorcovia „vyluhovali“ z každej symfonickej básne hlavnú tému a snažili sa ju vyjadriť bez ohľadu na čas a priestor. „Vo Vyšehrade sme sa sústredili na zrod národa, jeho pýchu a pád. Zaujal nás aj motív tábora a Smetanov verš – Tam spia boží bojovníci. Keďže si ešte dobre pamätáme pionierske aj pracovné tábory, dospeli sme až k téme totality, v ktorej sme štyridsať rokov spali. Absorbovanú hlavnú myšlienku sme sa snažili ušiť na dejinnú udalosť českého národa. S nikým sme sa však nechceli hádať o tom, či bola bitka na Bielej hore zásadnejšia dejinná udalosť ako Povstanie.“
Ďurovčíkovo predstavenie hovorí skôr o našej dobe a existencii v poslednom storočí a jeho úspešné prijatie svedčí o tom, že umenie dokáže byť aktuálne v akomkoľvek čase.
Okrem Česka je Ďurovčík populárny i v Japonsku - po dvoch rokoch v Národnom divadle v Tokiu znovuobnovili premiéru Vtáka Ohniváka. A čo domáce plány? Na Slovensku chystá v divadle Aréna v spolupráci s Jurajom Kukurom zaujímavý projekt. „Pracovne ho voláme Slovak Street, pretože sa chceme pokúsiť dostať na javisko pouličných umelcov. Tých nezastrešuje žiadna inštitúcia a možno ani nevedia, že sú umelci. Málokto vie, že máme na Slovensku majstra sveta v balete na bicykli,“ objasňuje choreograf. Teší sa aj na spracovanie muzikálu Neberte nám princeznú na Novej scéne, ako aj na premiéru Slovenského divadla tanca, ktoré je jeho vlastným projektom. „V tejto chvíli ešte presne neviem, čo predstavíme, ale vystúpime pravdepodobne v marci.“
Aj keď bol Ďurovčík plný plánov, cez Vianoce sa skúšať nechystal. Darčeky zháňal na poslednú chvíľu a sám pre seba si želal svätý pokoj.  
Galina Lišháková