ĎURECH:Rodisko a domov boli pre Štúra zdrojom myšlienkových podnetov

Bratislava 18. decembra (TASR) - Prvá literárno-múzejná expozícia v rodnom dome Ľudovíta Štúra bola sprístupnená 31. októbra 1965 po predchádzajúcej rekonštrukcii tejto bývalej ľudovej školy a zároveň príbytku pre rektora, čiže učiteľa i správcu v jednej osobe. Druhá expozícia vznikla v roku 1977, a to po závažnejších stavebných úpravách, ktoré ju umožnili v značnej miere rozšíriť. Pri príležitosti sprístupnenia tejto expozície a v podstate znovuotvorenia múzea Vlastivedné múzeum v Topoľčanoch a Odbor kultúry Okresného národného výboru v Topoľčanoch vydali publikáciu Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Je to popularizačná publikácia, ktorá dlhé roky plnila funkciu „sprievodcu po literárnej expozícii“. Zostavovateľom a autorom textov v publikácii je Karol Ďurech (1922 Chynorany - 1985 Biskupice), vtedy pracovník Literárneho archívu Matice slovenskej v Martine.


Z publikácie sa dozvieme základné informácie o koncepcii jednotlivých častí tejto expozície, ktorá pozostávala z troch siení: Prvá sieň sa zameriavala „na rodinu a mladosť Ľudovíta Štúra a druhá na dielo i jeho osudy a na jeho trvalé účinkovanie v našom spoločenskom živote.“ Tretia časť sprítomňovala ľudovú kultúru Uhrovca, pracovné nástroje zaobstarávajúce obživu a evokujúce sociálne dejiny rodiska Ľudovíta Štúra. Samostatným blokom expozície bola „audiovizuálna sieň, venovaná divadelným, rozhlasovým, fonetickým, filmovým a televíznym predstaveniam života i interpretáciám diela Ľudovíta Štúra...“

Text publikácie, ktorá má štylistický charakter eseje, sa v duchu jej primárneho poslania sústreďuje na Štúrov vzťah k rodnému kraju a domovu. „Ľudovít Štúr sa vracal do Uhrovca podľa možnosti každé prázdniny. Na dlhšie prišiel domov dva razy. V roku 1834 prerušil štúdiá v Bratislave a od januára do septembra bol pisárom na Zayho panstve. Po druhý raz prichádza domov k rodičom po revolúcii. Pretože si chcel zachovať nezávislosť, neprijal úradnícku službu. Posledný raz bol v rodisku na začiatku roka 1852, keď presťahoval matku do Trenčína.“

Odchod Štúrovej matky do Trenčína znamenal koniec účinkovania štúrovského rodu v Uhrovci. Ľudovít Štúr si to uvedomoval a napĺňalo ho to smútkom. 19. februára 1852 sa v liste priateľovi a vrstovníkovi Andrejovi Holkovi z Uhrovca posťažoval takto: „Tak sme sa už teda odobrali a vysťahovali odtiaľ, z kraja toho, ku ktorému sme toľkú lásku mali a zo striedku ľudu, ktorý čo i koľké obete sme zaň dali, nepoznal nás! Pusto je teda už pre nás v kraji tom, predsa mi ale milo veľmi, že je Vás tam aspoň pár, ktorí poznali ste nás a čo dýchate dušou našou. (Upravené do dnešnej pravopisnej normy.) Ako vidieť, vďačnosť ani vtedy nebola bežným mravným artiklom. No nesmieme sa čudovať. Ľudovít Štúr bol vtedy v nemilosti viedenskej vlády a cisárskeho dvora a žil pod policajným dozorom v Modre. Ľudia jednoducho mali strach.

Autor spisu, Karol Ďurech, túto kapitolu zo Štúrovho života uzatvára takto: „Rodisko a domov boli pre Ľudovíta Štúra reálnym žriedlom myšlienkových podnetov a životných skúseností i obrazom širšej rodiny národa a Slovenska.“ Čas to potvrdil a potvrdzuje dodnes.












Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR