Dunantov život vyhasol ako knôt v olejovej lampe

Heiden/Ženeva 30. októbra (TASR) - Až do posledného výdychu mal Jean Henri Dunant jasnú myseľ. Zomrel 30. októbra 1910 v nemocnici v Heidene. V roku 2015 si pripomíname 105. výročie jeho úmrtia. Spoločnosť Henryho Dunanta na svojej internetovej stránke uviedla, že podobne ako lampa, v ktorej knôt v oleji postupne dohára, aj Dunantov život 30. októbra 1910 vo veku 82 rokov potichu dohasol. V roku 2015 si nielen pracovníci Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca pripomínajú 105 výročie skonu jedného zo zakladateľov tejto organizácie.


Podľa poslednej vôle Jeana Henriho Dunanta jeho telesné pozostatky previezli do krematória v Zurichu na spopolnenie. Neželal si pritom nijaké ceremónie ani duchovný obrad.

Jean Henri Dunant sa narodil 8. mája 1828 v dobre situovanej a váženej rodine v Ženeve ako najstarší syn aristokrata Jeana Jacqua Dunanta. Matka Anna Antoinette pochádzala zo známeho ženevského rodu Colladon. Po narodení dostal meno Jean Henri. Neskôr sa v spojitosti s ním uvádza aj meno Henry - s ypsilonom - i v názvoch inštitúcií a medaile po ňom pomenovaných.

Prostredie, v ktorom Jean Henri spolu s bratom Danielom a sestrami Máriou a Sophiou vyrastal na vidieku vo vile La Monnaie na predmestí Ženevy, položilo základy celému jeho budúcemu životnému úsiliu. Bolo to prostredie verné náboženskej tradícii, zároveň aj dôstojnosti rodu, nasýtené kresťanským súcitom a kozmopolitným duchom.

Ako 21-ročný v čase 1849-1852 cestoval po krajinách dnešného Francúzska, Belgicka a Holandska a propagoval myšlienky Kresťanskej únie mladých mužov, organizácie založenej v Ženeve. Otec s matkou mu predurčili životnú dráhu bankára a obchodníka. Preto sa Jean Henri vydal v rokoch 1854-1858 na obchodné cesty do Alžíra, Tunisu a na Sicíliu.

Ako ženevský bankár sa v júni 1859 vybral po obchodné povolenie za francúzskym cisárom Napoleonom III., ktorý tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom. Mladý Švajčiar netušil, čo ho čaká. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa I. Dunant videl pri severotalianskom mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov. Táto skúsenosť sa podpísala na jeho ďalšom živote - k obchodu sa nebol schopný vrátiť. Keďže vojenskú ambulanciu v Castiglione tvorili len štyria lekári s pomocníkmi, Dunant začal organizovať pomoc pre ranených. Nadšením strhol aj ďalších občanov a návštevníkov talianskeho mestečka.

Dunant sa rozhodol poskytovať lekársku pomoc trpiacim vo vojnách. Vojnovú udalosť zo severu Talianska popísal v knihe Spomienka na Solferino (Un souvenir de Solférino). Mimochodom, táto knižka, ktorá vyšla prvýkrát v novembri 1862, je podľa informácií webovej stránky Medzinárodného výboru Červeného kríža a Červeného polmesiaca stále v ponuke vo viacerých jazykových mutáciách (francúzsky, anglicky, španielsky, ... ). Dunant v nej popísal hrôzy vojny - pohľad na 6000 mŕtvych, 40.000 zranených ponechaných na vlastný osud -, čo ho primälo k tomu, aby sa začal starať o zranených. Zároveň v publikácii predložil návrhy, aby sa podobné udalosti viac neopakovali. Sú v nej základy budúcej Ženevskej konvencie. Knižka sa stala "kľúčom", ktorý Dunantovi otváral dvere k mocným vtedajšieho sveta.

Na začiatku 70. rokov 19. storočia Dunant založil Univerzálnu alianciu s cieľom zaplniť medzeru v medzinárodnom práve s úlohou najmä podporovať dobro a vytvoriť medzinárodný súd. "Na ten mali postúpiť všetky závažné spory medzinárodného charakteru, aby sa zabránilo vojne. Záujmom všetkých národov, veľkých aj malých, je predchádzať hroznému vraždeniu za každú cenu. A to je v ich moci: stačí len chcieť," citoval zdroj cervenykriz.eu z časopisu Universal Moniteur z apríla 1871.

V 80. rokoch 19. storočia žil Dunant v niekoľkých menších švajčiarskych mestách až napokon sa usadil v Heidene. V miestnej nemocnici prežil posledných 20 rokov života v skromných pomeroch.

Medzinárodný Červený kríž a Červený polmesiac na Dunantove zásluhy nezabudol. Výročie narodenia významného humanistu - 8. máj - sa stal Svetovým dňom Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Pripomínajú si ho ľudia na celom svete a tento deň každý rok upriamuje pozornosť svetovej verejnosti na osudy ľudí postihnutých vojnovými konfliktami, rôznymi násilnosťami, ale aj katastrofami rôzneho druhu.

Aj najvyššie vyznamenanie Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca nesie názov: Medaila H. Dunanta (Médaile Henry Dunant).

V roku 1901 sa stal prvým držiteľom Nobelovej ceny za mier za založenie Medzinárodného Červeného kríža a za iniciovanie prvej zo Ženevských konvencií.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR