Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

30. augusta 2016

Druhá rúra v tuneli Branisko je podľa šéfa diaľničiarov nevyhnutná



Na archívnej snímke generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt počas štatutárneho kontrolného dňa stavieb „Diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka“ a „D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala“ 21. júna ...



Zdieľať
Na archívnej snímke generálny riaditeľ NDS Róbert Auxt počas štatutárneho kontrolného dňa stavieb „Diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka“ a „D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala“ 21. júna 2016. Foto: TASR - Erika Ďurčová



Bratislava 30. augusta (TASR) - Dobudovanie druhej rúry v tuneli Branisko je podľa šéfa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Róberta Auxta nevyhnutnosťou. V tomto prípade teda podľa neho nie je otázka, či ju stavať, ale kedy. Aj preto vydal príkaz na obnovenie prípravy výstavby tejto druhej tunelovej rúry.

"Druhá rúra Braniska nemá alternatívu. Ak nechceme dopravný kolaps a absolútne odstrihnutie východu, druhá rúra by mala vodičom slúžiť najneskôr v roku 2025," zdôraznil Auxt vo svojom dnešnom stanovisku. Prvá rúra tunela bude mať vtedy podľa jeho slov za sebou viac ako 20 rokov užívania a potrebuje generálnu opravu. "Doprava teda pôjde istý čas aj tak jednou rúrou, kým sa pôvodný úsek Braniska nezrekonštruuje," vysvetlil.

Začiatok stavby je vecou niekoľkých rokov

Nárast intenzít dopravy je v tomto úseku podľa Auxta nespochybniteľný. Nech by aj doprava rástla, ako za posledných desať rokov, čiže približne o 5,58 % ročne, druhá rúra by aj v tomto prípade mala podľa neho stáť okolo roku 2025. "Znamená to, že začiatok výstavby je otázkou niekoľkých rokov. To je jadrom debaty,“ uviedol.

Nárast dopravy okrem prognózy NDS predpokladá podľa Auxta aj technická štúdia pre úsek diaľnice D1 Prešov, západ - Prešov, juh. Tá projektuje dopravné zaťaženie na rok 2025 na úseku diaľnice D1 Svinia - Prešov na úrovni 21.810 vozidiel denne. Úsek D1 Svinia - Prešov sa pritom nachádza medzi východným portálom tunela Branisko a západným vjazdom do mesta Prešov, dá sa preto podľa NDS predpokladať, že tieto vozidlá prejdú aj Braniskom. Napriek tomu, že daná technická štúdia predpokladá o 2586 áut menej ako publikovaná prognóza NDS v tuneli Branisko v roku 2025, stále ide podľa šéfa diaľničiarov o priemernú intenzitu vyššiu ako 20.000 vozidiel denne.

Zároveň podľa neho nie je pravdivá informácia, že sedemkilometrový úsek diaľnice v úseku Braniska bude stáť vyše 50 miliónov eur na kilometer. "V sume potrebnej na výstavbu druhej rúry Braniska vo výške 350 miliónov eur je totiž zahrnutá aj kompletná rekonštrukcia existujúcej rúry vo výške 115 miliónov eur," vysvetlil Auxt. Náklady na kilometer novej diaľnice tak podľa neho dosahujú asi 33,6 milióna eur, čo nevybočuje zo štandardu výstavby podobných úsekov aj v zahraničí. Keďže 70 % úseku tvorí tunel.

Auxt pripomenul, že s výnimkou problematického úseku D1 Turany – Hubová a druhej rúry Braniska sú dnes rozostavané všetky úseky diaľnice D1. Po dokončení úseku Turany – Hubová by tak podľa neho ostal medzi Košicami, Prešovom a hlavným mestom jediný lievik v podobe chýbajúcej druhej rúry Braniska. "Samozrejme, bez druhej rúry by generálna oprava existujúceho tunela znamenala pre motoristov nepredstaviteľné problémy," upozornil.

Branisko Foto: TASR/AP


Plnohodnotný rozvoj východného Slovenska je tak podľa neho bez kompletného Braniska nemysliteľný. Pripomenul, že neexistencia diaľničného úseku v plnom profile po Prešov a Košice spôsobuje, že východné Slovensko je v očiach potenciálnych investorov oproti západnému Slovensku vnímané ako región druhej kategórie.

Šéf NDS tak rovnako za nevyhnutnosť označil aj výstavbu diaľničného obchvatu Košíc, čiže úseku na diaľnici D1 Budimír - Bidovce a časti rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca - Košické Olšany a zároveň aj výstavbu juhozápadného obchvatu Prešova.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nominantom Mostu-Híd na štátneho tajomníka MK je Konrád Rigó
<< predchádzajúci článok
Lykožrút ničí aj zdravé tatranské lesy