Drotárka Anna Valterová: „ Pokúšam sa živiť nekonvenčným spôsobom“...

 

 

Ako vnímate Veľkú Noc, keďže svojou prácou ste neodmysliteľne jej súčasťou aj pre iných...

 

Skoro každý, kto si ctí tradičné sviatky, sa na ne pripravuje. Veď, máme na to celé pôstne obdobie. Uprace si v dome a niektorí aj v duši. Spraví si veľkonočnú výzdobu a pohostenie... Na Slovensku si toto všetko zväčša odpracujú ženy. A keď je to všetko hotové, vtrhne do domácnosti horda agresívnych chlapov, zmlátia nás ako siroty, rozhádžu a namočia nám celú domácnosť, zanechajú pachové stopy po voňavkách, ktoré ich manželky a priateľky s pochopiteľných dôvodov odmietli používať, zjedia všetko, vypijú čo vidia a ešte za to dostanú výslužku....

 

No, a o tej výslužke sa chcem s vami rozprávať...Odkiaľ pochádzajú vôbec celé tie zvyky? Pátrali ste po tom, ako človek, ktorý k nim prispieva svojou prácou?

 

 Je jasné, že tieto zvyky sú z pohanských čias, a mnoho mužov aj tak vyzerá, niekedy aj dva dni po ukončení „veľkonočných bojov“. Často až po príchode domov ich polovičky a mamy zistia, čo za kraslicové poklady si priniesli domov v košíčkoch a často sa nechajú inšpirovať pre ďalšiu sezónu.

 

Takže, myslíte, že aj mamy drotárky sa nechávajú inšpirovať? Čo vy?

 

 

Ja najčastejšie vyrábam odrôtované kraslice. Dokonca sa týmto nekonvenčným spôsobom pokúšam živiť. Ale aj po 19-tich rokoch a mojej profesionalizácii sa stále jedná o neúspešný pokus, teda z finančného hľadiska. Kraslice sú naozaj profesionálne. Dokonca som vďaka nim získala titul "Majster ľudovoumeleckej výroby" v odbore odrôtovaná kraslica. A prebrala som ho z rúk prezidenta republiky. Som naň patrične hrdá, ba priam pyšná, teda na ten titul....

 

Ako to teda je, dá sa s tým vôbec uživiť? Keď už je aj ten titul...

 

 Nesie to so sebou aj istú mieru zodpovednosti za neustálu kvalitu. Nemôžem si dovoliť žiadnu kraslicu odfláknuť, aj keď by som niekedy rada svoju prácu zrýchlila...

Odrôtovanie kraslíc si našlo na Slovensku svojich priaznivcov. Za tie roky, čo ich vyrábam, sa základňa drotárov, ktorí sa venujú krasliciam, ale aj rôznym iným typom drotárstva, zniekoľkonásobila. Ak by Vás zaujímalo, aké sú tie iné kategórie, tak to je napríklad spotrebné drotársvo (misky, pasce, tienidlá...),figurálna tvorba, šperkárstvo, dekoračné umelecké predmety a ak by som to rozoberala ešte hlbšie, určite by som vytvorila podkategórie, ako napríklad tradičné ľudové a moderné... Ani som si nemyslela, že pri mojom osobnom triedení, ich vznikne toľko. Keď sa pozriete na stránku ÚĽUV, do sekcie remeselníkov - drotárov, budete otvárať oči, koľko nás je. A to nájdete len tých čo sú evidovaní. Mnohí z nás potichu doma drôtujú pre dobré meno Slovenska vo svete, bez toho, aby o nich vedel niekto, okrem ich najbližších.

 

Ako je teda drotárstvo rozšírené? Udržiavate kontakty?

 

Najviac kontaktov je s drotármi z Čiech a Moravy. Aj tam je vidieť, akí sme si blízki. Niekedy sa aj vzájomne informujeme o drotárskych akciách prípadne si vymieňame skúsenosti a obdivujeme si práce...

 

Aké používate techniky?

 

Na zdobenie kraslíc sa používa neskutočné množstvo rôznych techník, a stále pribúdajú nové. V ÚĽUVe vyšla veľmi populárna knižôčka Kraslice. Tam sú zmapované základné tradičné techniky aj s popismi práce. Je tam technika voskovania, či už špendlíkom, alebo rúrkou, batikovania, oblepovania slamou, škriabania, odrôtovania, oblepovania bavlnkou, okovania medeným plechom... Ale k starým technikám patrilo aj lepenie sitinou, to je tá "molitanová" tráva, čo rastie pri močarinách, leptanie kapustnou vodou, oliepanie rôznymi zrniečkami, a kuchynskými produktmi, čo dom dá.... A to som určite nevymenovala všetky. O nových technikách si dovolím len pár, patria tam moje obľúbené vajíčka takzvané Richelieu, to sú tie dierkované a domaľované voskom, či už jednofarebné, alebo pestré. A techniku zdobenie kraslíc, ktorú vynašiel môj manžel, pred pár rokmi ju zaznamenali v ÚĽUVe, ako novú techniku, zdobenie cínom, či už drôtové, alebo bezdrôtové. Ale to naozaj nie je všetko... Teraz som si spomenula na farbenie pomocou cibule a jarných rastliniek, maľovanie rôznych motívov tradičných, alebo moderných. Ospravedlňujem sa všetkým kamarátom výrobcom, ak som si práva nespomenula na tú ich techniku.

 

A, čo do materiálov...?

 

Materiály na väčšinu týchto techník sú dostupné, ale niekedy treba pátrať, niekedy hľadať na poli, niekedy čakať, kým niečo vyrastie, a niekedy jednoducho kúpiť a zaplatiť požadovanú sumu, ktorá je skôr trestom za tvorivosť, ako reálnou cenou kúpeného materiálu.

 

Máte štyri deti, vedia to, čo ich mama?

 

Všetky moje deti síce povinne oplietli vajíčko, aby si zapamätali princíp, ale dúfam, že ak sa budú touto technikou zaoberať, tak len ako hobby. Drotárstvo bol vždy tvrdý chlebík. Kazia sa z neho oči, bolia z neho ruky, kedysi aj nohy a dnes zadok. To preto, že čo si nad robotou neodsedíme, či už pri drôtovaní  na jarmokoch, alebo za volantom, to nemáme. A nakoniec nás bolí srdce, keď si zrátame čo nás celý ten špás stál. No, povedzte, nie je to láska k povolaniu?

 

Bol to teda váš sen, aspoň takto „lapiť“ umenie?

 

Keď sme sa s mojím Jankom brali, ja som ako ekonómka zahraničného obchodu pracovala v KOOSPOLe a on ešte študoval na elektrotechnickej fakulte slaboprúd. Nemohla som fakt predpokladať, že je to zakuklený umelec. Ak by aj mne niekto povedal, že budeme mať štyri deti, a že sa zo mňa stane drotárka, neuverím a vysmejem sa mu. Ja som umelecký remeselník. To znamená, že ak dostanem predpísaný vzor, mám ho verne a precízne zreprodukovať, aby som niečo tradičné neznehodnotila. Prípadne tento vzor sa môžem pokúsiť citlivo preniesť ako zdobný prvok na iný výrobok, aby zažiaril v novej kráse. Môj manžel, na rozdiel odo mňa, je umelec. Má úplne voľné ruky, môže vytvoriť, čo len chce, z čoho chce. Použiť hocičo ako materiál. Vyzerá to síce úplne fajn, ale musí mať na to čas, nervy a zvyšok síl, lebo musí mať zamestnanie, aby tú tlupu nezaopatrených detí, a chudobnú drotárku uživil. Dnes vyučuje na UK, a keď sa vráti domov, je alergický na zvuk a pohyb. Takže, umenie je istým druhom liečivej terapie. Naše deti často vzdychali, prečo nemajú normálnych rodičov, s prácou od do, a hlavne pravidelným príjmom. Dodnes na to neviem správnu odpoveď. Manžel sa už síce polepšil, ale ja mám byť asi odstrašujúci príklad, ako sa to nemá robiť. Aj, keď musím povedať, že moje pôvodné úmysly boli veľmi čestné, chcela som byť mamou, ktorá je doma s deťmi, len som asi prekonala vekovú hranicu detí, aj svoju,

aby som teraz, keď som v niečom, dúfam, dobrá začínala s niečím iným.

 

Čo je teda Veľká Noc pre vás?

 

Veľká noc má pre mňa súčasne niekoľko významov. V prvom rade duchovný, aj keď možno je najmenej viditeľný, ale pre mňa nesmierne dôležitý. Inak by to bolo všetko len viď prvý odstavec. Netvrdím, že to nie je veselé, tvrdím, že mne osobne to nestačí. Je pravda, že v priebehu rokov, čo sa pokúšam uživiť drotárstvom, sú pre mňa Veľká Noc a Vianoce veľkým záťažovým testom. Musím si pripraviť dostatok tovaru, bez toho, aby som tušila, či ma vyberú niekam do nákupného centra predávať, keď som už investovala do materiálu a venovala množstvo času výrobe. Ak mám naozaj to šťastie a vyberú ma, budem pre svoju rodinu niekedy na dva až tri týždne prakticky nedostupná, lebo budem minimálne 12 hodín denne mimo. Ale ešte stále nie je jasné, či po zaplatení všetkých poplatkov spojených s prezentáciou svojich výrobkov čo i len jeden predám.