Drevená rozhľadňa na Veľkej Homoli ponúka turistom výhľad na Karpaty

Bratislava 13. júla (TASR) – Ojedinelou atrakciou v Bratislavskom kraji je turistická rozhľadňa na 709,2 m vysokom vrchu Veľká Homoľa v Malých Karpatoch, severozápadne od Pezinka, či Modry. Najkratšia túra, vedie však juhovýchodným smerom od Zochovej chaty. Ponúka úchvatnú panorámu na malebný malokarpatský región. Pri dobrej viditeľnosti je z nej vidieť až gabčíkovskú priehradu, či dokonca Zobor nad Nitrou.


Rozhľadňu s výškou 20 metrov postavili koncom roku 2001. Celá je z dreva. Odvtedy je lákadlom pre turistov a nie je zriedkavé, ak ju cez víkendové dni za pekného počasia navštívi 300 i 400 turistov. „Prevažnú väčšinu stavebných prác urobili dobrovoľníci z Modranského turistického spolku. Pamätám sa ako sme sa natrápili dostať na Veľkú Homolu žeriav. Ťahala ho stará 'vétrieska' s pomocou hydraulických navijakov a na strmých horských cestách sme kolos tlačili aj my, dobrovoľníci. Ťažké bolo dopraviť aj vodu na vybudovanie betónového podložia. Na úzkych traverzách pri rozkolísaní vody stále hrozilo nebezpečenstvo, že sa vozidlo prevráti,“ zaspomínal si garant výstavby rozhľadne Anton Macháček z Modry.

Veľkolepá turistická rozhľadňa je významným objektom aktívneho cestovného a turistického ruchu v malokarpatskom regióne a stala sa obľúbeným cieľom turistov, milovníkov prírody a pohybovej aktivity. Úsilie vybudovať v Modre turistickú rozhľadňu má dlhú históriu. V archíve sa našiel dokument pozvánky ešte z 1. marca 1929 na schôdzu Klubu československých turistov v Modre, v ktorej je uvedený záujem o vybudovanie turistickej rozhľadne na Veľkej Homole (Kogli). Súčasný Modranský turistický bol spolok založený 15. mája 1892, vybudoval prvú rozhľadňu na Veľkej Homoli už v roku 1894. O niečo neskôr postavil aj druhú nad Harmóniou. Postupne schátrali. V roku 2000 prijalo Mestské zastupiteľstvo v Modre návrh Milana Ružeka, otca myšlienky na opätovné vybudovanie turistickej rozhľadne na Veľkej Homoli. Bezprostredne po odsúhlasení návrhu a získaní záštity nad stavbou sa začali organizačné práce, získavanie sponzorov. K úzkej spolupráci sa pripojilo i mesto Pezinok so svojimi občanmi. „Stavba sa začala realizovať v apríli 2001 výkopom a betonážou základov a kotevných blokov. Úsilie bolo zavŕšené 20. novembra 2001, keď sa rozhľadňa týčila v plnej svojej kráse a výške. O pol roka, v máji 2002, ju sprístupnili verejnosti. V súčasnosti slúži turistom po celý rok a jej návšteva je bezplatná,“ doplnil A. Macháček.

Budovanie rozhľadne zabezpečil Mestský úrad Modra

Vybudovanie rozhľadne organizačne zabezpečil Mestský úrad Modra s priamou pomocou Mestského úradu Pezinok, občanov a podnikateľov oboch miest a okolia. Finančne sa Modra podieľala sumou 234.401 Sk. Pezinok poskytol 100.000 Sk a z eurofondov prišlo 252.000 Sk. „Je potrebné poďakovať sa všetkým dobrovoľníkom, brigádnikom, skautom, seniorom za ich pracovné nadšenie na výstavbe rozhľadne“ dodal Milan Ružek.

Pohodlný prístup na rozhľadňu je približne za jednu hodinu po červenej značke od zástavky autobusu na Zochovej chate, po rovnakej značke z Pezinka za tri hodiny, z Modry po modrej značke za dve hodiny.

Modranský turistický spolok je prvým slovenským turistickým spolkom na Slovensku. Nadviazal na činnosť Modranského kasína a vznikol 15. mája 1892. Jeho činnosť sa orientovala nielen na Modru, ale aj na ostatné slovenské mestá. Zaoberal sa značením turistických chodníkov, zhotovoval mapy, poskytoval informácie, propagoval Modru. Jeho aktivita zaradila Modru medzi významné centrá organizovanej turistiky v bývalom Uhorsku. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 prevzal štafetu Klub československých turistov, ktorý okrem už spomínaných aktivít vybudoval Zochovu chatu. Na jeho aktivity nadviazali v ďalších obdobiach turistické spolky, oddiely organizované v TJ Slovan Modra a od roku 1991 Klub slovenských turistov a lyžiarov. V roku 2003 na základe žiadosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky súhlasilo so zmenou názvu na Modranský turistický spolok, priblížila históriu spolku jeho bývalá predsedníčka Anna Kováčová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR