Dramatický útek Ľ.Štúra pred zatknutím v máji 1848 opísal kňaz Galbavý

Tagy: Ľudovít Štúr

Bratislava 27. júna (TASR) - Prvý záznam zo života Ľudovíta Štúra urobil Ján Galbavý (1801-1884), katolícky kňaz v Jablonovom na Záhorí, pedagóg, historik, biblista a autor viacerých učebníc pre slovenské školy. Urobil tak v črte Tri dni zo Štúrovho života, ktorú uverejnil v roku 1870 v 4. čísle dobového popularizačného časopisu Besiedky. Opísal v nej Štúrov dramatický nočný útek z bratovho domu v Modre, keď ho v máji 1848 po vydaní zatykača prišli zatknúť policajti. Za pomoci horára Veštíka sa potom dostal až do Jablonového. Tam neskoro po polnoci zaklopal na okno rímskokatolíckej fary, kde vtedy pôsobil obetavý národný dejateľ Ján Galbavý. A práve to, čo sa udialo v nasledujúcich troch dňoch a hodinách, je obsahom uvedenej črty.


Udalosť sme na základe tohto svedectva podrobnejšie opísali v prvej časti nášho cyklu, v ktorom sme prešli všetky nehnuteľné pamiatky a pamätníky spojené so životom a dielom Ľudovíta Štúra. Jedným z nich je aj pamätník pred obecným úradom v Záhorskej Vsi, ktorý pripomína útek Ľudovíta Štúra z Uhorska cez rieku Moravu na rakúsku stranu a odtiaľ dobovým vláčikom na Slovanský zjazd v Prahe. Scenár tohto úteku do najmenších podrobností pripravil práve Ján Galbavý a zachránil tak Štúrovi život. Bol naňho vydaný zatykač a keby ho boli chytili, celkom určite by ho čakal štatariálny súd a následne šibenica.

Z tejto spomienkovej črty Jána Galbavého neskôr vychádzali aj všetci Štúrovi biografisti, vrátane Jozefa Miloslava Hurbana. Ten s istým literárnym espritom opísal udalosť takto: „Dojímavý bol ten raňajší výjav. Krásna dievčina v čistom rannom obleku a nočnom čepčeku zamestnaná bola vyvesovaním bielizne na šnôry, porozťahované vyše mosta. Mladý finančný strážnik v plnom svojom vystrojení, opretý o zábradlie spúšťajúce sa dolu z mosta, zahľadený bol na dievčinu, ktorá mu čosi štebotala a chvíľkami od práce hore k mostu pozerala. Strážnikovi zdalo sa byť ničím celé pôvabné ráno na brehu Moravy, a len oná dievčina zaujímala jeho myseľ. Ani sa neobzrel v južnú stranu a len ta k severu obrátená bola jeho pozornosť, kde v ranných zorách skvela sa bielizeň, onou dievčinou vyvesená. Šťastná dievčina, požehnaný tvoj obrázok v posledné toto májové ráno meruôsmeho roku!“

Ľudovít Štúr prešiel aj s pánom farárom, oblečeným v reverende, po moste na pravý breh Moravy a v tej chvíli bol zachránený. A my sa dnes môžeme právom domnievať, že ani tá rozkošná dievčina, čo sa predvádzala strážnikovi, nebola tam náhodou. Bola súčasťou scenára pána farára Galbavého. Či aj toto zariadil sám alebo prostredníctvom niekoho iného, to nevieme. Farár Galbavý sa z pozície svojho vznešeného kňazského povolania predsa nemohol priznať, že pri záchrane Ľudovíta Štúra neváhal zakomponovať do svojho scenára aj pôvaby krásnej mladej Slovenky.

V Záhorskej Vsi pred obecným úradom je informačný pamätník na túto udalosť. O sto metrov ďalej tečie rieka Morava a most, po ktorom Ľudovít Štúr prešiel do bezpečia, stál a dotýkal sa brehov presne na tom mieste, kde dnes premáva kompa na rakúsku stranu a späť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Ľudovít Štúr