Dramatickou epizódou sa do života Ľ. Štúra zapísala obec Jablonové

Bratislava 4. marca (TASR) - Záhorácka obec Jablonové, ležiaca juhovýchodne od Malaciek, sa do životopisu Ľudovíta Štúra zapísala krátkou, ale zato mimoriadne dramatickou epizódou.


Ľudovít Štúr utiekol od brata Karola z Modry na poslednú chvíľu pred zatknutím a nocou sa ohlásil u horára Jána Veštíka, ktorého dobre poznal, lebo mu učil syna Martina. Ten ho ešte tej noci lesom previedol ponad Hrubú dolinu, cez sedlo Babu a Perneckú bránu do Jablonového ku katolíckemu farárovi Jánovi Galbavému. Bol to veľký priaznivec štúrovcov a so Štúrom sa dobre poznali.

Ľudovíta Štúra najskôr inkognito ubytoval na fare, no na druhý deň ho z bezpečnostných dôvodov presťahoval do letohrádku vo farskej záhrade. Tam Štúra navštívil Jurko Hodža, mladší Miloslavov brat a priniesol mu potrebné veci na ďalšie dni života na úteku.

Ján Galbavý zatiaľ vybavoval záležitosti okolo úteku cez hranice. Navyše, prežil mimoriadne stresujúcu situáciu, keď sa mu na obed ohlásili z Malaciek hlavný slúžny, komisár, fiškál a ešte jeden úradník. Zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu už medzitým dorazil aj do Malaciek.

Ľudovít Štúr sa na tú časť dňa pre istotu presťahoval z letohrádku do stodoly. Našťastie, ukázalo sa, že to bola len zdvorilostná návšteva pána farára. A dokonca s informáciou, že Štúra už zlapali kdesi pri Štiavnici a že ho už stihli aj obesiť.

Farár Ján Galbavý vtedy myslel naozaj na všetko. Kaplána z neďalekej Kuchyne poprosil o zastupovanie na rannej omši, o polnoci nastúpil na objednaný furmanský voz a konča dediny sa k nim pridal Štúr ako rechtor odkiaľsi z Liptova, čo cestuje do Viedne.

Cez Plavecký Štvrtok prišli na svitaní do Záhorskej, vtedy Uhorskej Vsi. Na mýtnika pri cezhraničnom moste dôveryhodne zapôsobila reverenda pána farára a cestujúcich prepustil mávnutím ruky.

Horšie to bolo na rakúskom brehu. Tam stála nielen mýtnica, ale aj ozbrojená cisárska stráž. Došlo však k nečakanej situácii. Pred strážnicou vešala bielizeň pekná dievčina a úkosom pozerala na most. Keď sa farársko-rechtorská dvojica blížila k brehu, veľmi často a hlboko sa zohýbala nad košom s mokrou bielizňou a vypínajúc sa na špičkách ju vešala na šnúru. Nie div, že najmä hlboké úklony devy nad košom zaujali cisárskeho strážcu do takej miery, že prichádzajúcich si ani nevšimol. No a tí rýchlo zaplatili dva grajciare mýta a zamierili na neďalekú železničnú stanicu v rakúskom pohraničnom mestečku Angern.

Ľudovít Štúr bol slobodný. Čoskoro nastúpil na vlak a zamieril na Slovanský zjazd do Prahy.

Tento hrdinský konšpiračný čin rímskokatolíckeho farára Jána Galbavého pri záchrane života Ľudovíta Štúra koncom mája roku 1848 vošiel do histórie. Všetky udalosti sa naozaj stali. Akurát tá slovenská deva, vešajúca bielizeň práve pred cisárskou strážnicou, sa spomína, akoby tam bola čírou náhodou. Lenže ona tam vôbec nebola náhodou. Aj to zariadil pán farár.

Štyridsaťšesťročné pôsobenie Jána Galbavého v záhorskej obci Jablonové dnes pripomína pamätná tabuľa na priečelí viackrát prestavanej fary. Pripomína ho ako národného buditeľa, ľudovýchovného pracovníka, šíriteľa štúrovských ideálov, člena spolkov Tatrín i Spolku sv. Vojtecha a patróna Slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. V Jablonovom pôsobil ako rímskokatolícky farár od roku 1828 až do smrti v roku 1884. A tam je aj pochovaný.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR