Dôvera v priemysle sa v apríli opäť zhoršila

BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) - Dôvera v priemysle sa v apríli opäť zhoršila. Indikátor dôvery v priemysle poklesol, keď sa saldo medzimesačne znížilo o 1,3 bodu na mínus 26 bodov. Ako informoval Štatistický úrad SR, jeho vývoj ovplyvnilo najmä zníženie dopytu po priemyselných výrobkoch a pokles očakávanej produkcie na nasledujúce tri mesiace.


Trend priemyselnej produkcie mal oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpajúcu tendenciu, saldo sa zvýšilo o 10 bodov na mínus 39 bodov. Väčšina odvetví však zaznamenala pokles. Výnimkou bola výroba potravín a mierne aj vo výrobe dopravných prostriedkov. Pesimisticky sa na situáciu na trhu pozerajú hlavne spracovatelia dreva, výroby kovov a kovových výrobkov a výrobkov z gumy a plastov. Konjunkturálne saldo celkového dopytu oproti marcu pokleslo o 4 body na mínus 42 bodov, čo predstavuje najnižšiu úroveň od marca 1999. Negatívny vývoj bol hlavne v spracovaní dreva, vo výrobe kovov a kovových výrobkov a vo výrobe strojov a zariadení. Rast dopytu nezaznamenali v žiadnom odvetví priemyslu. Napriek tomu 59 % respondentov sa prikláňa k názoru, že dopyt je dostatočný. Saldo zahraničného dopytu naopak vzrástlo oproti marcu o 8 bodov na záporných 31 bodov. Zvýšený dopyt očakávajú len vo výrobe dopravných prostriedkov. Ostatné odvetvia očakávajú zhoršenie zahraničného dopytu a to najmä spracovatelia dreva, výrobcovia strojov a zariadení a výrobcovia kovov a kovových výrobkov. Napriek zhoršenej situácií 46 % exportérov pokladá dopyt za dostatočný.

Saldo zásob hotových výrobkov v apríli pokleslo o 2 body na 16 bodov. Vo väčšine odvetví však zásoby rástli. Najviac vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov a v spracovaní dreva. Takmer štyri pätiny respondentov považuje zásoby za primerané. Saldo očakávanej produkcie na nasledujúce tri mesiace pokleslo oproti marcu o 2 body na záporných 20 bodov. Zníženie produkcie predpokladajú najmä spracovatelia dreva, výrobcovia elektrických a optických zariadení a vo výrobe obuvi, podľa počtu zamestnancov hlavne podniky s 20 až 99 zamestnancami a podľa regiónov najmä v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Naopak, rast očakávajú vo výrobe dopravných prostriedkov, výrobe potravín a výrobe ostatných nekovových minerálnych výrobkov. V najbližšom trojmesačnom období sa očakáva rast cien priemyselných výrobkov, keď saldo vzrástlo o 10 bodov na mínus 19 bodov. Rast sa očakáva hlavne vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov a v chemickom priemysle. Pokles cien predpokladajú najmä vo výrobe elektrických a optických zariadení, celulózy a papiera a v spracovaní dreva.

V nasledujúcich troch mesiacoch respondenti predpokladajú pokles zamestnanosti. Saldo sa oproti predchádzajúcemu mesiacu znížilo o 2 body. So znižovaním počtu zamestnancov uvažujú hlavne vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov, obuvi a kovov a kovových výrobkov, podľa regiónov v Nitrianskom kraji. Zvyšovanie zamestnanosti nepredpokladajú v žiadnom odvetví priemyslu.

Pri hodnotení faktorov, obmedzujúcich rast priemyselnej produkcie, 44 % respondentov uviedlo nedostatočný dopyt po svojich výrobkoch, 25 % neuviedlo žiadne bariéry, ktoré by obmedzovali ich produkciu a 20 % uviedlo iné bariéry, z ktorých najvýznamnejšie boli najmä dôsledky finančnej krízy na svetových trhoch. Negatívny vplyv na ekonomickú situáciu podnikov podľa vyjadrenia respondentov má dopad svetovej hospodárskej krízy, oslabenie kurzu okolitých mien, nedostatočná finančná situácia odberateľov a podobne. Súčasnú produkčnú kapacitu považuje 62 % podnikov za dostatočnú. Na základe objednávok majú podniky zabezpečenú prácu v priemere na šesť mesiacov. V nasledujúcich troch mesiacoch sa očakáva výraznejší pokles dopytu vo výrobe kovov a kovových výrobkov, obuvi a výrobkov z gumy a plastov. Zmeny vo vývoji exportu nepredpokladá 56 % respondentov; pokles exportu signalizujú hlavne producenti vo výrobe koksu a ropných produktov, obuvi a kovov a kovových výrobkov. Priemyselné firmy využívali výrobné kapacity v priemere na 69 %. Podľa výsledkov prieskumu sa pozícia podnikov v domácom konkurenčnom prostredí ostala na úrovni januára tohto roku. Konkurenčná pozícia na zahraničných trhoch v rámci Európskej únie sa podľa názorov väčšiny respondentov zhoršila o 3 body. Zhoršil sa aj vplyv našich producentov na trhoch mimo Európskej únie, v porovnaní s januárom o 6 bodov.

SITA