|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. júna 2010
Doteraz vytvoril vládu víťaz dvakrát
V poradí piate voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) od vzniku samostatnej SR sa uskutočnia už túto sobotu. Doteraz na základe volebných výsledkov zostavil víťaz parlamentných ...
Zdieľať
Foto: SITA BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) - V poradí piate voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) od vzniku samostatnej SR sa uskutočnia už túto sobotu. Doteraz na základe volebných výsledkov zostavil víťaz parlamentných volieb vládnu koalíciu dvakrát. Trojnásobnému víťazovi volieb Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara sa kabinet nepodarilo zostaviť v rokoch 1998 a 2002. V roku 1994 však Mečiar vo voľbách uspel a aj zostavil vládu. Jeho strana tak od roku 1992 pokračovala vo vedení štátu a Mečiar vo funkcii predsedu vlády. Výnimkou bolo len obdobie od marca do začiatku decembra 1994, keď po prednesení prezidentovej Správy o stave republiky poslanci NR SR vyslovili nedôveru vláde (14. marca) a prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca novú koaličnú vládu s premiérom Jozefom Moravčíkom. Moravčík stál na čele širokej koalície, "vlády širokého porozumenia." Na jeseň 1994 sa uskutočnili prvé voľby v samostatnej SR.
V prvých voľbách po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994, vyhrala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,93% platných voličských hlasov. V týchto predčasných voľbách získala Spoločná voľba 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. KDH získalo 10,08%, Demokratická únia Slovenska (DÚS) 8,57%, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34% a SNS 5,40. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS - Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali 11. decembra koaličnú dohodu o vstupe do vlády. Prezident Michal Kováč vymenoval 13. decembra novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Mečiar. Post predsedu parlamentu obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).
Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Mečiar, no vládu zostavil Mikuláš Dzurinda. Voľby do NR SR sa konali 25. a 26. septembra 1998. Mečiarovo HZDS v nich získalo 27%, Dzurindova Slovenská demokratická koalícia (SDK) 26,33%, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66%, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,12%, SNS 9,07% a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,01%. Predseda parlamentu a zastupujúci prezident Jozef Migaš (SDĽ) 30. októbra vymenoval koaličnú vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Vládu vytvorila štvorkoalícia - SDK, SDĽ, SMK a SOP.
HZDS Vladimíra Mečiara uspelo aj vo voľbách do NR SR v roku 2002. Voliči v dvojdňovom hlasovaní, ktoré bolo 20. a 21. septembra, dali HZDS 19,50% hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09% Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46% obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16% voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25% a Alianciu nového občana (ANO) 8,01%. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou. Následne 8. októbra podpísali Koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. Prezident Rudolf Schuster vymenoval druhú vládu M. Dzurindu 16. októbra. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR sa konali 17. júna 2006. Voľby boli o tri mesiace skôr a po prvý raz sa konali jeden deň. So ziskom 29,14% platných hlasov voličov ich vyhrala strana Smer - sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35% SDKÚ-DS a tretia bola s 11,73% SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), ĽS-HZDS (8,79%) a KDH (8,31%). Prezident Ivan Gašparovič poveril 20. júna lídra Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Po rokovaniach podpísali 2. júla Koaličnú dohodu predseda strany Smer-SD R. Fico, predseda ĽS-HZDS V. Mečiar a predseda SNS J. Slota. Následne 4. júla prezident Gašparovič vymenoval novú vládu na čele s Robertom Ficom. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD).
Zatiaľ najvyššia účasť voličov v parlamentných voľbách bola v roku 1998, keď k urnám prišlo 84,24% oprávnených voličov. Na druhom mieste v rebríčku účasti na všeľudových hlasovaniach sú voľby do Národnej rady SR v roku 1994, keď svoje hlasy odovzdalo 75,65% voličov. Na parlamentných voľbách v roku 2002 sa zúčastnilo 2 913 267 z celkového počtu 4 157 802 oprávnených voličov a volebná účasť bola 70,07%. Najnižšia účasť voličov od vzniku samostatnej SR bola na voľbách do NR SR v roku 2006, zúčastnilo sa na nich 54,67% voličov. Hlasovať prišlo 2 335 917 voličov, pritom hlasovať mohlo 4 272 517 voličov. Počet platných odovzdaných hlasovacích lístkov bol 2 303 139. Po prvý raz sa dalo voliť poštou zo zahraničia a využilo to 3 427 občanov.
SITA
V prvých voľbách po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994, vyhrala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,93% platných voličských hlasov. V týchto predčasných voľbách získala Spoločná voľba 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. KDH získalo 10,08%, Demokratická únia Slovenska (DÚS) 8,57%, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34% a SNS 5,40. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS - Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali 11. decembra koaličnú dohodu o vstupe do vlády. Prezident Michal Kováč vymenoval 13. decembra novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Mečiar. Post predsedu parlamentu obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).
Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Mečiar, no vládu zostavil Mikuláš Dzurinda. Voľby do NR SR sa konali 25. a 26. septembra 1998. Mečiarovo HZDS v nich získalo 27%, Dzurindova Slovenská demokratická koalícia (SDK) 26,33%, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66%, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,12%, SNS 9,07% a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,01%. Predseda parlamentu a zastupujúci prezident Jozef Migaš (SDĽ) 30. októbra vymenoval koaličnú vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Vládu vytvorila štvorkoalícia - SDK, SDĽ, SMK a SOP.
HZDS Vladimíra Mečiara uspelo aj vo voľbách do NR SR v roku 2002. Voliči v dvojdňovom hlasovaní, ktoré bolo 20. a 21. septembra, dali HZDS 19,50% hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09% Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46% obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16% voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25% a Alianciu nového občana (ANO) 8,01%. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou. Následne 8. októbra podpísali Koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. Prezident Rudolf Schuster vymenoval druhú vládu M. Dzurindu 16. októbra. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR sa konali 17. júna 2006. Voľby boli o tri mesiace skôr a po prvý raz sa konali jeden deň. So ziskom 29,14% platných hlasov voličov ich vyhrala strana Smer - sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35% SDKÚ-DS a tretia bola s 11,73% SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), ĽS-HZDS (8,79%) a KDH (8,31%). Prezident Ivan Gašparovič poveril 20. júna lídra Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. Po rokovaniach podpísali 2. júla Koaličnú dohodu predseda strany Smer-SD R. Fico, predseda ĽS-HZDS V. Mečiar a predseda SNS J. Slota. Následne 4. júla prezident Gašparovič vymenoval novú vládu na čele s Robertom Ficom. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD).
Zatiaľ najvyššia účasť voličov v parlamentných voľbách bola v roku 1998, keď k urnám prišlo 84,24% oprávnených voličov. Na druhom mieste v rebríčku účasti na všeľudových hlasovaniach sú voľby do Národnej rady SR v roku 1994, keď svoje hlasy odovzdalo 75,65% voličov. Na parlamentných voľbách v roku 2002 sa zúčastnilo 2 913 267 z celkového počtu 4 157 802 oprávnených voličov a volebná účasť bola 70,07%. Najnižšia účasť voličov od vzniku samostatnej SR bola na voľbách do NR SR v roku 2006, zúčastnilo sa na nich 54,67% voličov. Hlasovať prišlo 2 335 917 voličov, pritom hlasovať mohlo 4 272 517 voličov. Počet platných odovzdaných hlasovacích lístkov bol 2 303 139. Po prvý raz sa dalo voliť poštou zo zahraničia a využilo to 3 427 občanov.
SITA