Dotácie na zatepľovanie zrejme prerozdelí ŠFRB

BRATISLAVA 17. júna (WEBNOVINY) - Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) zrejme bude prerozdeľovať štátne peniaze na zatepľovanie domov a bytov. Poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o ŠFRB. Za návrh hlasovalo 139 zo 140 prítomných poslancov.


Vláda prišla s novelou, lebo súčasný zákon o ŠFRB neumožňuje, aby ľuďom prideľoval štátne dotácie na zatepľovanie. Kabinet Roberta Fica rozhodol, že na zatepľovanie pôjde 71 mil. eur zo štátneho rozpočtu, ktoré zinkasovali zo sporného emisného obchodu. Podľa novely štátny fond bude mať na starosti program zatepľovania. Ak by poslanci novelu schválili, účinná má byť od 1. júla. Po tomto termíne záujemcovia o bezúročný úver na zateplenie budú môcť začať posielať žiadosti na príslušné mestské úrady. Zatepľovací program počíta s poskytovaním bezúročných úverov na zateplenie s lehotou splatnosti 15 rokov vlastníkom starších bytov a povereným správcom bytových domov vo výške 100 % oprávnených nákladov stavby.

Do druhého čítania prešli aj nové pravidlá pre eurofondy. Podľa vládnej novely riadiaci orgán, ktorým je ministerstvo, môže uzavrieť zmluvu so žiadateľom aj pred rozhodnutím Európskej komisie (EK) o potvrdení alebo nepotvrdení pomoci. Minister dopravy Ľubomír Vážny tvrdí, že novela je potrebná, aby ministerstvo mohlo platiť za vykonané práce, kým sa administratívno-byrokratický proces v EK ukončí. Novela má byť účinná od 7. júla.

Záchranný plán pre banky je tiež v druhom čítaní. Podľa vládneho návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor štát je ochotný pomôcť problémovým bankám. Ministerstvo financií požaduje, aby štát mohol poskytovať osobitnú záruku za dlhopisy, ktoré banky vydajú so splatnosťou do troch rokov alebo za úver poskytnutý banke so splatnosťou do roka. Stabilizačná pomoc sa môže poskytnúť bankovej inštitúcii aj formou vkladu štátnych finančných aktív do základného imania banky. Novela má byť účinná dňom vyhlásenia. Parlament rokuje o všetkých troch novelách v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci by mali schváliť ich definitívnu podobu do konca týždňa.

Schválili informáciu o spolupráci SR a EÚ v mliekarenstve


Vláda na svojej stredajšej schôdzi prerokovala a vzala na vedomie informáciu ministerstva pôdohospodárstva (MP) o spolupráci SR s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) pri spoločnom riešení otázok mliekarenstva a disproporcií v cenotvorbe mlieka a mliečnych výrobkov. Ako agrorezort v materiáli informoval, v SR nákupné ceny surového kravského mlieka začali klesať v januári 2008, kedy cena mlieka bola na úrovni 11,81 Sk za kilogram (Sk/kg), teda na hodnote 39,20 eur za 100 kilogramov (€/100 kg). Do konca decembra 2008 podľa MP cena mlieka klesala, až na úroveň 8,25 Sk/kg (27,38 eur/100 kg), keď v apríli 2009 dosiahla úroveň 17,68 eur/100 kg (5,32 Sk/kg), čo predstavuje oproti januáru 2008 pokles o 54, 9%. Ako sa ešte uvádza vo vládnom materiáli, Slovensko sa do intervencie na mlieko a mliečne výrobky v zásade nezapojilo, keďže odbytové ceny týchto výrobkov sa pohybovali nad úrovňou intervenčnej ceny.



Komisárka M. F. Boel podľa informácie ministerstva pôdohospodárstva SR na poslednom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo 25. mája 2009 konštatovala, že v celej EÚ sa zvýšila produkcia mlieka o 0,5 %, takže zvýšenie kvót na mlieko nemalo negatívny efekt na trh. Európska komisia podľa MP súhlasila s návrhom SR, aby sa v intervenčných opatreniach na mlieko pokračovalo aj po 31. auguste 2009, pričom vývozné náhrady sa budú poskytovať aj v ďalšom období. "Podľa eurokomisárky pre poľnohospodárstvo sa nebude teraz ani v budúcnosti podporovať využitie sušeného odstredeného mlieka ako krmivo pre zvieratá, pretože ide o cenovo veľmi náročné krmivo," konštatuje ešte agrorezort.


SITA