Dorastú nám ruky a nohy?

Sci-fi? Možno. V ideálnom prípade by však práve toto mohlo byť výsledkom výskumu profesora Enriqua Amaya a jeho spolupracovníkov z Univerzity v Manchesteri. Zatiaľ študujú salamandry a žaby. Nezainteresovanému človeku by sa mohlo zdať, že tieto obojživelníky majú od človeka veľmi ďaleko. Na jednej strane má určite pravdu, na strane druhej však s nimi máme veľa rovnakých génov. Ak teda salamadre dorastie odtrhnutý chvost, človeku by teoreticky mohla dorásť ruka či noha. ŕudské embryá, rovnako ako embryá obojživelníkov, sú napríklad v maternici schopné samoregenerácie. Ako to teda aplikovať na dospelých ľudí? Veď na svete sú desaťtisíce ľudí, ktorým by úpešný výsledok výskumu britských vedcov mohol pomôcť.
Tím profesora Amaya minulý týždeň získal grant v hodnote 10 miliónov libier na ďalšiu prácu v tejto oblasti. „Snažíme sa pochopiť, ktoré gény sú zodpovedné za regeneráciu a ako to celé funguje u obojživelníkov,“ povedal Amaya pre náš denník. „Napríklad dospelým salamandrám narastie nová končatina, ale dospelým žabám nie, hoci ich embryá majú schopnosť samoregenerácie. Preto chceme zistiť, či nám gény, ktoré sme identifikovali u salamandier, môžu pômocť odštartovať liečiaci proces aj u žiab. Touto cestou sa môžeme dostať až k ľuďom,“ tvrdí  profesor. Zároveň však chladí prílišné nadšenie a dodáva, že toho bude možno schopná až ďalšia generácia vedcov. Niekto však začať musí.

Potrebujeme  schopnosti embryí

Profesor Enrique Amaya z Univerzity v Manchesteri vedie výskum, ktorého výsledkom môže byť, že ľudské telo bude schopné samoregenerácie či dokonca si náš organizmus dokáže „vyrobiť“ náhradnú končatinu v prípade straty pôvodnej.
Na akých predpokladoch je postavený váš výskum?
- Snažíme sa podnietiť regeneráciu a proces liečenia na embryách obojživelníkov. Žaby a salamandry sú schopné vyliečiť si rany bez jaziev. To dokážu aj ľudské embryá. Organizmus obojživelníkov si dokáže vytvoriť nový chvost či končatinu, dokonca regenerovať časť srdca! Na základe výsledkov týchto výskumu sa budeme vedieť posunúť k tomu, ako by to mohlo fungovať u cicavcov.
Pre obyčajných ľudí to môže znieť ako nápad na science fiction...
- Máme dôvod si myslieť, že to nie je sci-fi. Cicavci majú s obojživelníkmi mnohé spoločné gény, ktoré majú aj veľmi podobné fukcie. Preto sa dá predpokladať, že gény, ktoré sú napríklad u žiab zodpovedné za regeneráciu, by sa mali nachádzať aj u ľudí. Stojí za to na tom pracovať, hoci nemôžem garantovať, že výsledky nášho výskumu sa nakoniec budú dať aplikovať u ľudí. Napriek tomu je to príliš zaujímavé, aby sme to len tak obišli.
Ľudské embryá majú teda samoliečiacu schopnosť. Prečo ju nemajú ľudia, keď sú dospelí?
- Na to veda zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď, hoci isté vysvetlenie by tu bolo. Embryá sa v maternici nachádzajú v ochrannom prostredí. Keď sa narodíme a sme tažko zranení či dokonca prídeme o končatinu, telo sa snaží ranu okamžite zaceliť, lebo ináč sa ako komplikácia pridá infekcia, ktorá môže byť smrteľná. Je to rýchla práca, ktorá má prednosť pred samoregeneráciou. Na ňu by totiž bolo potrebné oveľa viac času. V skutočnosti však máme tú istú genenetickú výbavu ako embryá, ktoré zvládnu samoliečbu bez poškodenia a jazviev. Ak by sme takýto proces vedeli vyvolať v prípade dospelých jedincov, mohlo by to fungovať rovnako. Upozorňujem však, že je to zatiaľ teória. 

 
Andrej Matišák