|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 24.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adam a Eva
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. apríla 2009
Domovy dôchodcov si môžu vyberať už len samoplatcovia
Aj keď klienti domovov sociálnych služieb a domovov dôchodcov celý život platili dane a odvody, už tri mesiace si nemôžu vyberať, kam ich umiestnia. Výnimkou sú samoplatcovia. Podľa nového zákona ...
Zdieľať
BRATISLAVA 14. apríla (WEBNOVINY) - Aj keď klienti domovov sociálnych služieb a domovov dôchodcov celý život platili dane a odvody, už tri mesiace si nemôžu vyberať, kam ich umiestnia. Výnimkou sú samoplatcovia. Podľa nového zákona o sociálnych službách totiž domov klientovi vyberá úradník z obce alebo vyššieho územného celku (VÚC). Toho núti zákon uprednostniť verejné štátne zariadenia pred neverejným súkromným. "Za prvý štvrťrok minulého roka sme v štyroch domovoch sociálnych služieb a domovoch dôchodcov prijali 20 nových klientov. Dnes, napriek tomu, že nám klienti zomierajú, sme za prvé tri mesiace roku 2009 neprijali ani jedného klienta," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyril Korpesio. Na umiestnenie do štátneho domova sa pritom v niektorých prípadoch čaká aj päť až desať rokov. Mimovládky považujú nový sociálny zákon za prejav centralizácie štátnej moci.
Riaditeľ Spišskej katolíckej charity a štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach Pavol Vilček hovorí, že štát postavil súkromných poskytovateľov sociálnych služieb do pozície slúžky samosprávy. Musia prijať každého, koho im obce alebo VÚC pošlú. V prípade, že tak neurobia, hrozí im pokuta. Podľa Vilčeka je nový zákon pre neverejné zariadenia demotivujúci, pretože vo výbere nerozhoduje kvalita poskytovaných služieb. Pri takejto formulácii zákona súkromné zariadenia nemôžu poskytovať ani nadštandardné služby. "Ak by si chceli klienti za ďalšie služby priplatiť, štát im o tú istú sumu skráti dotáciu. Nadštandard je možný iba z darov a grantov," dodal Vilček. Z hry sú tak vylúčené menšie zariadenia, napríklad domovy rodinného typu pre desiatich klientov, ktoré sú podľa odborníkov pre človeka najprirodzenejšie. Väčšina súkromných domovov má malé kapacity.
O ťažkostiach s novým zákonom hovorí aj riaditeľka neziskovej organizácie Áno pre život Anna Verešová. Podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, majú azylové domy pre týrané a tehotné ženy zaručovať anonymitu, bezplatnosť a bezpečnosť. Nový zákon ženám v núdzi prikazuje hlásiť sa na obecných alebo župných úradoch, ktoré im vyberú azylové zariadenie. Štát navyše novou legislatívou znížil dotáciu na jedného klienta takmer o polovicu - z 1 992 na 1 095 eur ročne.
Zákon č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách bol prijatý 30. októbra 2008. Na problematické úseky, ktoré do zákona vniesli pozmeňovacie návrhy poslankyne Jany Vaľovej (Smer-SD), upozornili mimovládky okamžite. Prísľub rokovania však dostali až tri mesiace po nadobudnutí účinnosti zákona. "Keďže sa nám ministerstvo ani po uplynutí troch mesiacov neozvalo, vyšli sme s iniciatívou my," povedala zakladateľka a predsedníčka správnej rady Áno pre život Marcela Dobešová. Päť mimovládnych organizácií - Arcidiecézna charita Košice, Spišská katolícka charita, Áno pre život, SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien a Inštitút Krista Veľkňaza - žiada dialóg s vládou aj ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Výzvu zverejnia na svojich internetových stránkach, môžu sa k nej pridať aj ďalšie organizácie.
SITA
Riaditeľ Spišskej katolíckej charity a štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach Pavol Vilček hovorí, že štát postavil súkromných poskytovateľov sociálnych služieb do pozície slúžky samosprávy. Musia prijať každého, koho im obce alebo VÚC pošlú. V prípade, že tak neurobia, hrozí im pokuta. Podľa Vilčeka je nový zákon pre neverejné zariadenia demotivujúci, pretože vo výbere nerozhoduje kvalita poskytovaných služieb. Pri takejto formulácii zákona súkromné zariadenia nemôžu poskytovať ani nadštandardné služby. "Ak by si chceli klienti za ďalšie služby priplatiť, štát im o tú istú sumu skráti dotáciu. Nadštandard je možný iba z darov a grantov," dodal Vilček. Z hry sú tak vylúčené menšie zariadenia, napríklad domovy rodinného typu pre desiatich klientov, ktoré sú podľa odborníkov pre človeka najprirodzenejšie. Väčšina súkromných domovov má malé kapacity.
O ťažkostiach s novým zákonom hovorí aj riaditeľka neziskovej organizácie Áno pre život Anna Verešová. Podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, majú azylové domy pre týrané a tehotné ženy zaručovať anonymitu, bezplatnosť a bezpečnosť. Nový zákon ženám v núdzi prikazuje hlásiť sa na obecných alebo župných úradoch, ktoré im vyberú azylové zariadenie. Štát navyše novou legislatívou znížil dotáciu na jedného klienta takmer o polovicu - z 1 992 na 1 095 eur ročne.
Zákon č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách bol prijatý 30. októbra 2008. Na problematické úseky, ktoré do zákona vniesli pozmeňovacie návrhy poslankyne Jany Vaľovej (Smer-SD), upozornili mimovládky okamžite. Prísľub rokovania však dostali až tri mesiace po nadobudnutí účinnosti zákona. "Keďže sa nám ministerstvo ani po uplynutí troch mesiacov neozvalo, vyšli sme s iniciatívou my," povedala zakladateľka a predsedníčka správnej rady Áno pre život Marcela Dobešová. Päť mimovládnych organizácií - Arcidiecézna charita Košice, Spišská katolícka charita, Áno pre život, SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien a Inštitút Krista Veľkňaza - žiada dialóg s vládou aj ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Výzvu zverejnia na svojich internetových stránkach, môžu sa k nej pridať aj ďalšie organizácie.
SITA