Dom umenia ponúkne fotografie z Druhej svetovej vojny

BRATISLAVA 3. mája (WBN/PR) - Pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa partizánska vojna začala 22. júna 1941, v deň napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom. Trvala do jesene 1944. Priamo v partizánskych oddieloch sa v nej zúčastnilo viac ako milión sovietskych občanov. Partizánmi boli muži aj ženy, starci i deti, obyvatelia miest i dedín; partizánmi sa stali vojaci Sovietskej armády, ktorí sa dostali do obkľúčenia. Toto hnutie proti agresorom, čo vtrhli na rodnú zem a zavádzali na nej cudzie poriadky, zachvátilo obrovské územia. V Rusku sa vyvinulo masové partizánske hnutie na okupovanom západe a juhu. Na Ukrajine iba v roku 1943 pôsobilo sedemdesiattisíc partizánov v oddieloch, ak nerátame skryté rezervy v mestách a menších obciach. V Bielorusku nazývanom aj „partizánska republika“ bojovalo viac ako 440 tisíc partizánov v 997 oddieloch, ktoré tvorili 199 partizánskych brigád a 14 partizánskych plukov. Unikátne boli oslobodené celé územné okruhy so značnou rozlohou vnútri okupovaného územia. Také okruhy sa nazývali partizánske kraje. Fungovali tam školy, nemocnice, knižnice, vychádzali noviny, bolo nadviazané spojenie s „veľkou zemou“. Partizánske kraje existovali v Rusku v Brianskej, Kalininskej, Leningradskej, Novgorodskej, Orlovskej, Penzskej, Pskovskej, Smolenskej a Tambovskej oblasti; na Ukrajine v Černigovskej, Kyjevskej, Rovenskej, Stalinskej, Sumskej, Vorošilovgradskej, Záporožskej; v Bielorusku v Brestskej, Gomeľskej, Grodnianskej a Minskej oblasti.


Jednotný front ľudového odporu proti agresorovi jasne ukázal prepojenie historických osudov troch bratských národov a ich zomknutosť pred tvárou nepriateľa. Partizánske hnutie vo Veľkej vlasteneckej vojne rokov 1941-1945 (sovietsky názov vojny ZSSR proti hitlerovskému Nemecku, najdôležitejšia časť Druhej svetovej vojny) bolo výrazným prejavom vzostupu vlastenectva, ktorého hlboké korene v národnom povedomí siahajú k ľudovému vojsku vo vojne za štátnu nezávislosť roku 1612 a k partizánskemu hnutiu vo Vlasteneckej vojne roku 1812.

Vďaka partizánskym aktivitám na okupovaných územiach sa vojenská sila nepriateľa vyčerpávala v jeho vlastnom tyle. Činnosť partizánov približovala víťazstvo nad nepriateľom, podvracala bojového ducha agresora, rozsievala v jeho radoch strach a neistotu. Partizánska vojna bola v mnohých ohľadoch vojna psychologická, strašná pre tých, proti ktorým sa viedla a plná fyzického i psychického utrpenia pre samotných partizánov.



Fotografia s tematikou partizánskeho hnutia rokov Veľkej vlasteneckej vojny nikdy nebola predmetom špeciálneho výskumu. Napriek tomu, že hrdinstvo partizánov zvečnili vynikajúci vojnoví fotografi, napriek tomu, že partizánske hnutie ostalo na fotografiách nasnímaných samými partizánmi, nikto sa nepokúsil pokiaľ možno v úplnosti predstaviť vizuálne svedectvá partizánskej reality. Príliš ťažký na pochopenie bol fenomén partizánskeho života, v ktorom sa preplietalo pokračovanie mierovej každodennosti v archaických podmienkach lesnej komunity s bojovou činnosťou, kde sa v oddieloch zachovávalo roľnícke usporiadanie veľkej rodiny, zatiaľ čo psychika mladých bojovníkov, najmä detí, nadobúdala hrozivé podoby neohrozeného hrdinstva.

Výstava pozostáva z 320 dokumentárnych fotografií, uložených v Ruskom štátnom archíve filmových a fotografických dokumentov (RGAKFD). Medzi autormi snímok sú popredné osobnosti fotografie tých čias: Max Aľpert, Jakov Davidzon, Boris Ignatovič, Viktor Kinelovskij, Georgij Petrusov, Arkadij Šajchet, Vsevolod Tarasevič, Michail Trachman, Pavel Troškin, Leonid Velikžanin, Georgij Zeľma a ďalší klasici sovietskej vojnovej fotografie. Prezentujú sa tu fotografie z osobného archívu hrdinu partizánskeho hnutia, spisovateľa Petra Veršigoru, uložené v RGAKFD. Do expozície sú zaradené aj fotografie nájdené u hitlerovských vojakov a dôstojníkov, ktoré sa dlhé roky uchovávali v archíve bez zverejnenia, ale aj dokumentačné snímky nacistických zverstiev na okupovaných územiach zhotovené po ich oslobodení, ktoré figurovali v súdnych procesoch proti fašistom.

Kurátori výstavy: Jevgenij Berezner, Irina Čmyriova, Natália Tarasova za účasti Vladimíra Sergijenka a Jekateriny Zubravskej.
Miesto: Národné osvetové centrum, Dom umenia, I. poschodie, Námestie SNP 12, Bratislava
Termín: Výstava je otvorená od 7. mája 2013, od 10:00 do 18:00 hod. denne okrem pondelka, potrvá do 30. mája 2013

Viac informácií na www.nocka.sk