Dodržiavanie jazykových práv národnostných menšín malo limity

Bratislava 11. januára (TASR) – Jazykové práva národnostných menšín sa v niektorých prípadoch v uplynulých dvoch rokoch nedodržiavali a v niektorých oblastiach nedostatočne využívali. Konštatuje to Úrad vlády SR, ktorý v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny vypracoval správu o stave používania jazykov národnostných menšín za roky 2015 a 2016. Dokument dnes schválila vláda.


V správe sa uvádza, že v niektorých oblastiach používania jazykov národnostných menšín orgánmi verejnej správy nastali pozitívne zmeny. Výsledky dotazníkového prieskumu však odhalili viaceré limity a rezervy. Monitorovanie ukázalo, že v 1712 prípadoch mohlo dôjsť nedodržaniu povinných jazykových práv.

Obce občanom patriacim k národnostnej menšine neumožnili komunikovať v ústnom alebo písomnom styku v jazyku národnostnej menšiny, na ich požiadanie nevydali rozhodnutie, rodný, sobášny alebo úmrtný list v jazyku národnostnej menšiny, nezabezpečili označenie obce v jazyku národnostnej menšiny, alebo napríklad nezabezpečili na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj menšinovom jazyku.

V 590 prípadoch mohlo ďalej dôjsť k nedodržaniu jazykových práv v prípadoch, keď ich dodržiavanie je povinné, ale nedodržanie nie je správnym deliktom. Orgán verejnej správy je napríklad povinný odpovedať na podanie napísané v jazyku národnostnej menšiny aj v tomto jazyku. V 2440 prípadoch sa potom nevyužívali a v 698 prípadoch sa využívali iba čiastočne jazykové práva, ktorých uplatňovanie zákon stanovuje ako možnosť.

Príkladom je označenie ulíc v obci v jazyku národnostnej menšiny, alebo vedenie úradnej agendy určenej pre verejnosť aj v jazyku národnostnej menšiny. Vláda uložila vedúcemu jej úradu vypracovať metodické usmernenie k zákonu o používaní jazykov národnostných menšín, zriadiť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá má vypracovať analýzu všeobecne záväzných právnych predpisov v tejto oblasti a v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska identifikovať potreby v rámci systematického vzdelávania úradníkov.

Na Slovensku je celkom 638 obcí, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. Povinnosť označenia obce v jazyku národnostnej menšiny na dopravnej značke na začiatku a na konci obce spĺňalo 87 percent z nich. Mierne poklesla znalosť jazykov národnostných menšín úradníkmi v obciach. Pri rómskej menšine ho v roku 2016 ovládalo desať percent zamestnancov obcí, v roku 2012 to bolo ešte 26 percent.

Správa sa po prvý raz zaoberala aj situáciou v bezpečnostných a záchranných zboroch. Ak príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, hasičského a záchranného zboru či obecnej polície ovládajú jazyk národnostnej menšiny, môžu ho v komunikácii s príslušníkmi národnostných menšín používať. Prieskum napríklad ukázal, že z celkového počtu 2206 príslušníkov dotknutých 18 okresných policajných riaditeľstiev ich 387 ovládalo menšinový jazyk slovom a 350 písmom.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR