Dobrý vojak Švejk - Rudolf Hrušínský

V nedeľu uplynie 14 rokov od úmrtia legendárneho českého herca Rudolfa Hrušínského. Herecký talent zdedil po rodičoch a úspešne sa na hereckej scéne pohybujú i jeho synovia Rudolf ml. a Jan, ako aj vnuk Rudolf (najml.).
Rudolf Hrušínský starší, vlastným menom Rudolf Böhm, sa narodil do divadelníckej rodiny 17. októbra 1920 v Novej Včelnici. Už v detstve hrával v divadle. V sedemnástich rokoch debutoval vo filme. V dvadsiatich piatich rokoch mal za sebou už 17 filmov. V roku 1960 nastúpil do Národného divadla v Prahe. Ako úspešný herec podpísal v roku 1968 článok 2 000 slov. Na niekoľko rokov mu zakázali činnosť a zostal bez práce, prišiel o miesto asistenta na DAMU a zahraničné ponuky. V roku 1977 podpísal Antichartu. Po revolúcii v ´89 sa stal poslancom parlamentu za Občianske fórum. Politika ho však sklamala a odišiel z nej.

Rudolf Hrušínský stvárnil vyše 200 filmových a televíznych postáv, ale jeho hereckým domovom boli tiež divadlá. Na začiatku kariéry hral v predvojnovom Divadle D. V tom čase sa stretol s režisérom E. F. Burianom. Neskôr pôsobil v Mestských divadlách pražských. Režisér J. Frejka ho považoval za zrelého herca ešte v čase hereckého dospievania a dal mu možnosť predstaviť sa v charakterových úlohách. V roku 1960 začal účinkovať v činohre Národného divadla v Prahe.

Hrušínský debutoval v roku 1937 v muzikálovej dráme Lízin let do nebe. O rok neskôr si zahral vo vojnovej dráme Zborov (1938). V roku 1939 nakrútil pamätné snímky Studujeme za školou, Lízino štěstí či Cesta do hlubin študákovy duše režiséra Martina Friča.

V štyridsiatych rokoch si zahral už v šestnástich filmoch. Medzi najvýznamnejšie patrí Těžký život dobrodruha (1941), Noční motýl (1941), Mlhy na blatech (1943), Předtucha (1947) a ďalšie. V roku 1942 ho Frič obsadil do snímky Barbora Hlavsová (1942). V rovnakom čase si Hrušínský vyskúšal aj prácu za kamerou. V roku 1944 režíroval film Jarní píseň a o dva roky neskôr snímku Pancho se žení.

Najväčšiu popularitu získal v 50. rokoch ako dobrý vojak Švejk. V roku 1956 ho stvárnil v rovnomennom filme Dobrý voják Švejk, o rok v snímke Poslušně hlásím. Hrušínský pokračoval postavami v ďalších úspešných snímkach ako Cirkus bude! (1954), Strakonický dudák (1955), Dařbuján a Pandrhola (1959).

O prácu nemal núdzu ani v nasledujúcom desaťročí. V roku 1968 bol však nútený prerušiť svoju hereckú kariéru, pretože ako verejne známa osoba neskrýval svoju nespokojnosť s normalizáciou. I napriek tomu stihol zažiariť v snímkach Noční host (1961), Baron Prášil (1961), Naděje (1963), Třicet jedna ve stínu (1965), Bílá paní (1965), Spalovač mrtvol (1968), Rozmarné léto (1968) či Skřivánci na niti (1969).

V 70. rokoch Hrušínský spolupracoval napríklad na televíznych inscenáciách Julián odpadlík, Lítost (1970), vojenskej psychologickej dráme Oáza (1972) alebo divácky úspešnej komédii Adéla ještě nevečeřela (1977). Mimoriadne tvorivé bolo pre neho obdobie rokov 1978 až 1979, keď hral v dráme Silnější než strach, komédiách Kulový blesk (1978) a Báječní muži s klikou (1978), televíznych filmoch Velká policejní pohádka (1979), Zlatí úhoři (1979), Příbuzenstvo (1979), Strach má velké oči (1979) a ďalších.

V komédii Postřižiny (1980) Jiřího Menzla si Hrušínský zahral po boku Oldřicha Víznera, Oldřicha Vlacha, syna Rudolfa Hrušínského ml. či Miroslava Donutila. Veľký úspech zožal aj rozprávkovou komédiou Tři veteráni (1983) v réžii Oldřicha Lipského, kde účinkoval spolu s Josefom Somrom, Júliusom Satinským, Zdeňkom Svěrákom, Milošom Kopeckým, Lubomírom Lipským, Milanom Lasicom a inými. V tom istom roku mala premiéru aj ďalšia Menzlova komédia Slavnosti sněženek. V polovici 80. rokov sa objavil ako dedinský lekár v komédii Vesničko má středisková (1985), nasledovala snímka Smrt krásných srnců (1986), seriál Panoptikum města pražského (1986) a film Jak básníkům chutná život (1987). V prelomovom roku 1989 hral napríklad v historickej dráme Evropa tančila valčík, ale aj v symbolicky nazvanom rodinnom filme Konec starých časů.

S prívlastkom pán herec sa s filmovým, divadelným a rozhlasovým svetom rozlúčil v 90. rokoch. Svoju majestátnu hereckú púť zavŕšil snímkami Svědek umírajícího času (1990), Žebrácká opera (1991) a Obecná škola (1991). Naposledy sa pred kameru postavil v seriáli Chobotnice 6 (1992) a vo filme Noc rozhodnutí (1993).
Rudolf Hrušínský st. zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku 74. rokov.

Spracované podľa internetovej encyklopédie Wikipedia a internetovej stránky www.csfd.cz.

(SITA)