Dobrovoľní horskí záchranári sa cítia ohrození novelou zákona

Vysoké Tatry 13. októbra (TASR) - Aktuálne schválená novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS) obmedzuje fungovanie dobrovoľných záchranárov a vytláča ich z horských oblastí, v ktorých už roky efektívne poskytujú pomoc. Vo svojom vyjadrení to tvrdí trojica zastupujúca dobrovoľných horských záchranárov - predseda Horskej služby (HS) Orava Ján Kuruc, predseda správnej rady HS Rastislav Medveď a predseda Tatranskej horskej služby Jaroslav Švorc.


„Je potrebné veľmi seriózne zvážiť, v ktorej horskej oblasti je nevyhnutná profesionálna HZS, a to hlavne vzhľadom na náročnosť terénu, aktivity, ktoré sa v príslušnej oblasti vykonávajú, a na štatistiku úrazovosti. Ak v týchto oblastiach doposiaľ dlhé roky účinne pôsobili dobrovoľní záchranári, nie je podľa nášho názoru dôvod situáciu meniť. Činnosť dobrovoľných záchranárov v týchto oblastiach navyše oveľa menej zaťažuje štátny rozpočet, čo tiež nie je zanedbateľná skutočnosť," zdôraznil Kuruc. Dobrovoľní horskí záchranári už od roku 1954 poskytujú svoje verejnoprospešné služby, pričom v poslednom období, po vzniku profesionálnej HZS, podľa neho dochádza k neustálemu zhoršovaniu podmienok, za ktorých môžu svoju pomoc poskytovať.

Novela zákona o HZS okrem iného rozširuje činnosť profesionálnych záchranárov do nových horstiev, „pričom štatistiky preukazujú, že v daných horstvách ide iba o niekoľko zásahov ročne, na čo doteraz stačili aj dobrovoľní horskí záchranári,“ konštatoval Medveď. Rozšírenie pôsobnosti profesionálnych záchranárov kladie podľa neho zbytočne rastúce nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu. „Dlhodobo neriešené postavenie dobrovoľných horských záchranárov ešte zhoršuje aktuálna novela zákona o HZS, a preto v záujme rovnocenného postavenia pripravujeme svoj vlastný zákon o dobrovoľnej horskej službe,“ dodal Medveď s tým, že daným zákonom by dobrovoľníci chceli dosiahnuť legislatívne uznanie svojej činnosti tak, aby mohli plniť svoje poslanie za podobných podmienok ako ostatné záchranné zložky na Slovensku. „Najmä v prípadoch, keď je potrebná koordinácia viacerých zložiek, je dôležité, aby sme pôsobili ako uznávaný a čitateľný partner,“ konštatoval Medveď.

Podľa Švorca by si mal štát uvedomiť, čo pre spoločnosť znamená akákoľvek dobrovoľnícka aktivita, a vytvárať podmienky na jej rozvoj. „Tak, ako sa profesionálni horskí záchranári riadia svojím zákonom o HZS, aj dobrovoľní horskí záchranári chcú mať jasné podmienky, za ktorých svoje dobrovoľnícke aktivity realizujú,“ dodal.

S týmito tvrdeniami však nesúhlasí riaditeľ HZS Jozef Janiga, ktorý má v rukách žiadosti z HS Kremnické vrchy a HS Kysuce, aby sa tieto časti zaradili medzi horské oblasti v zmysle zákona. „Keď sme o schválení zákona rokovali s poslancami, tak prvá podmienka na to, aby to šlo ďalej, bola, že musí byť na rozšírenie spoločenská objednávka, či už od starostov obcí, alebo od občianskych združení, ktoré tam pôsobia. Oni napísali žiadosti, aby boli zaradené medzi horské oblasti, preto nerozumiem aktivite pánov Švorca, Kuruca a Medveďa, ktorí v týchto oblastiach ani nepôsobia, prečo s tým majú problém, keď tie občianske združenia, ktoré na tomto území pôsobia, to chcú,“ zdôraznil Janiga. Vďaka novele sa podľa neho dobrovoľní horskí záchranári dostanú k materiálno-technickému vybaveniu i ku školeniam a v konečnom dôsledku tak bude pre nich novela určite prínosom.

Novela spresňuje a rozširuje aj úlohy HZS, jej príslušníkov a rozširuje horské oblasti, v ktorých pôsobí HZS, o oblasť Bukovských vrchov, Kremnických vrchov a Kysúc. „Nepredpokladám, že v týchto nových regiónoch vybudujeme oblastné strediská na úrovni Vysokých Tatier, skôr na úrovni menších oblastí ako napríklad Západné Tatry – sever. Potrebujeme tam vyriešiť nejaké zázemie, zabezpečiť nejakú techniku, pretože tú tam nemajú ani dobrovoľní záchranári,“ uzavrel Janiga.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR