Do štrajku by išla tretina zamestnancov školstva

BRATISLAVA 14. júna (WEBNOVINY) - Do prípadného štrajku zamestnancov školstva by sa zapojilo 45-tisíc zamestnancov, čo je 31 percent. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si urobili školskí odborári vo svojej členskej základni.


"O termíne štrajku sme nehovorili. Ak nebudú splnené naše požiadavky, zväz je pripravený pristúpiť aj k radikálnym krokom," povedal pre agentúru SITA predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek po rokovaní rady zväzu.

Členovia rady zväzu konštatovali, že proces systémových zmien, ktoré iniciovali rokovaniami s vládou, minuloročným štrajkom a následnými protestnými akciami, sa vyvíja pozitívne. Podľa nich je pravdepodobné, že v blízkom čase prinesie splnenie viacerých základných požiadaviek zväzu zo strany ministerstva školstva.

Rokovania o financovaní

"Zároveň sa rada zväzu zhodla, že v momentálnej situácii je nevyhnutné sústrediť sa najmä na výsledky verejnej diskusie k Správe o stave školstva na Slovensku, ktorá bude ukončená 30. júna 2013 a na prvé kroky ministra pri uskutočňovaní opatrení na realizáciu systémových zmien vychádzajúcich zo správy," uviedla rada v stanovisku. Podľa nej je podstatný aj výsledok rokovania ministrov školstva a financií o vyčlenení peňazí na systémové zmeny v školstve pri príprave budúcoročného rozpočtu.

Rada zväzu odmieta navrhované zvyšovanie počtu žiakov v triedach a navrhovanú inklúziu žiakov špeciálneho školstva. Nesúhlasí s medializovanými zmenami v zákone o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a priamym menovaním riaditeľov škôl starostami a primátormi. Vyjadrila nespokojnosť s financovaním školských klubov, centier voľného času a základných umeleckých škôl.


Hlavné riziká zo správy

Rada zväzu poukázala na hlavné riziká vyplývajúce zo správy, najmä zavedenie úplne nového zákona o vysokých školách, návrh na zrušenie tarifných platov a kariérneho rastu na vysokých školách. "Za prioritné rada zväzu považuje riešenie mzdového ohodnotenia všetkých zamestnancov školstva," zhodli sa.

Minister školstva Dušan Čaplovič odborárov informoval o svojich aktivitách v súvislosti s vytváraním výslednej podoby správy na základe pripomienok vychádzajúcich z verejnej diskusie.

Ondek mu opäť pripomenul, že je potrebné každý rok zvyšovať finančné prostriedky do rezortu školstva o 0,3 percenta HDP, čo je 200 miliónov eur ročne, v pomere 140 miliónov na regionálne a 60 miliónov eur na vysoké školstvo ešte počas volebného obdobia súčasnej vlády.

Naposledy vyšli zamestnanci školstva do ulíc v Bratislave 7. mája, keď v parlamente rokoval školský výbor o Čaplovičovej správe o stave školstva. Chceli dosiahnuť, aby sa do správy dostalo každoročné zvyšovanie finančných prostriedkov do školstva o 0,3 percenta HDP. Znamenalo by to každoročné zvýšenie prostriedkov do školstva o 200 miliónov eur, čo bolo v pracovnej verzii správy, ale napokon z nej vypadlo. Správa ministra Dušana Čaploviča obsahuje len návrh, aby Slovensko do roku 2020 dávalo na školstvo šesť percent HDP.