![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
19. februára 2018
Do obdobia Veľkého pôstu v pondelok vstúpia aj pravoslávni kresťania
Kríž a pravoslávna ikona Panny Márie.
Zdieľať

Podľa čítaní z Evanjelia majú nedele svoje vlastné pomenovania – Mýtnika a farizeja, Márnotratného syna, Strašného súdu a Vyhnania z raja. "Posledné dve nedele majú podľa spôsobu stravovania aj iné pomenovania – tá predposledná Mäsopustná, keďže po nej sa prestáva jesť mäso, a posledná Syropustná, keďže v tzv. Čistý pondelok po nej sa začína samotný Veľký pôst a tým aj zdržanlivosť od akýchkoľvek jedál živočíšneho pôvodu," uviedol Soroka.
Kresťania sú počas tohto obdobia vyzývaní nasledovať príklad samotného Spasiteľa Christa, ktorý sa pred začiatkom svojho verejného pôsobenia postil na púšti 40 dní, po ktorých vyhladol a vtedy k nemu pristúpil diabol a začal ho pokúšať. "Aj pre jeho nasledovníkov je toto obdobie obdobím skúšok, a to nielen svojej fyzickej výdrže, ale predovšetkým tej duchovnej," priblížil Soroka.
Väčšina pravoslávnych kresťanov v tomto období intenzívnejšie navštevuje chrámové bohoslužby, ktoré sú v porovnaní s inými obdobiami liturgického roka dlhšie, kajúcnejšie, číta sa na nich viac úryvkov zo Svätého písma a robia sa tzv. poklony.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR